Dvadsiatypiaty január 1969, studené zimné ráno. V Prahe bude dnes posledná rozlúčka s Janom Palachom. Z nočného vlaku, ktorý prišiel z Bratislavy, vystúpilo viacero Slovákov. Jedným z nich je Milan Hamada.

Koniec leta priniesol najočakávanejšiu výmenu v Rímskej kúrii. Kardinála Bertoneho vystriedal na čele vatikánskeho Štátneho sekretariátu arcibiskup Pietro Parolin.

Máloktorý moderný vynález má v sebe toľko mágie ako železnica. Či už je to historická jednokoľajka, vysokorýchlostný supervlak alebo modely vláčikov doma na koberci, vždy je v tom čosi magické. Dokonca ešte aj tie preplnené chodbičky vo vozňoch ŽSR majú svoje čaro.

Príchod starých Maďarov (Uhrov) do Karpatskej kotliny prebehol v rokoch 895 až 900. Priestor, ktorý dnes tvorí súčasť Rakúska a Nemecka, ovládali franskí panovníci.

Znie to ako paradox, ale je to tak: Nemecko sa rýchlo blíži k parlamentným voľbám a čím sme k nim bližšie, tým menej dokážem rozpoznať nejakú politickú víziu.

V predchádzajúcich piatich číslach sme sa v rubrike .veda venovali úlohe čuchu pri rozoznávaní chutí. Ale ako vlastne čuch funguje? A v čom konkrétne je problém, keď nám poriadne nefunguje?

Hoci má nedávno otvorená retrospektívna výstava Ľubomíra Ďurčeka v Slovenskej národnej galérii svoje úskalia, záujem pozorných divákov si nepochybne zaslúži.

Hoci sa ten nový generačný názov ešte celkom neujal ani v našich lifestylových časopisoch, nedávno už odznel v parlamente. Sendvičové ženy. Viete, o čom to je?

V sýrskom konflikte sa objavil nový vojnový front: bojujú v ňom proti sebe kurdskí militanti proti bojovníkom z al-Káidy.

Stavba obchodného domu znamenala pre Bratislavu 20. storočia vždy symbol pokroku, snahu priniesť ducha metropoly do malomestského prostredia našej „little big city“.