Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Františkov diplomat

.imrich Gazda .časopis .profil

Koniec leta priniesol najočakávanejšiu výmenu v Rímskej kúrii. Kardinála Bertoneho vystriedal na čele vatikánskeho Štátneho sekretariátu arcibiskup Pietro Parolin.

Kedysi neprehliadnuteľný 78-ročný kardinál Tarcisio Bertone bol v posledných mesiacoch takmer neviditeľný. Aj keď vedel, že po rezignácii Benedikta XVI. sú jeho dni spočítané, František sa s jeho výmenou neponáhľal. Až takmer po polroku v úrade si za svojho štátneho sekretára vybral o dvadsať rokov mladšieho arcibiskupa Pietra Parolina. Zároveň však Bertoneho požiadal, aby funkciu vykonával ešte do polovice októbra, keď dôjde k slávnostnému odovzdaniu úradu.

.nepolitická politika
Štátny sekretár je druhým mužom Katolíckej cirkvi. Ide vyslovene o politickú pozíciu, ktorú možno prirovnať k premiérskemu úradu. V minulosti ju zastávali také osobnosti cirkevnej diplomacie, ako boli kardináli Eugenio Pacelli, budúci pápež Pius XII., Jean-Marie Villot, ktorý ako jediný v histórii slúžil až trom pápežom (Pavol VI., Ján Pavol I., Ján Pavol II.), tvorca vatikánskej ostpolitik Agostino Casaroli či „železný muž“ Jána Pavla II. Angelo Sodano.
Kardinál Bertone akoby z tohto radu vybočoval. Nikdy nepôsobil v diplomacii a voči svojim predchodcom, najmä Sodanovi, sa vymedzil heslom „viac evanjelia a menej diplomacie“. Tento princíp však počas jeho sedemročnej éry nefungoval. Bertoneho pastoračný prístup a cestovanie po svete viedli k nedostatočnej koordinácii až atomizovaniu Rímskej kúrie.
Nedostatočné komunikovanie sňatia exkomunikácie zo štyroch biskupov, medzi ktorými bol popierač holokaustu Richard Williamson, problémy v takzvanej vatikánskej banke či únik dokumentov známy pod názvom Vatileaks boli najmedializovanejšími, ale zďaleka nie jedinými kauzami Bertoneho búrlivej éry. Kým štátny sekretár by mal pápeža pred problémami chrániť, Bertone ich akoby sám vyrábal. Nečudo, že už dávno pred rezignáciou Benedikta XVI. sa ozývali vážne hlasy za jeho odvolanie. Samotný pápež sa ho musel viackrát verejne zastať, čo bol len ďalší z dôkazov Bertoneho slabosti.  

.muž z terénu
Pietro Parolin je všetkým, čím nebol jeho predchodca. Ostrieľaný diplomat so skúsenosťami z apoštolských nunciatúr aj Štátneho sekretariátu, ktorý nikdy nepôsobil v top pozícii a zachoval si hlbokú zbožnosť. Narodil sa 17. januára 1955 v severotalianskej obci Schiavon obchodníkovi so železiarskym tovarom a učiteľke na základnej škole. Už ako 14-ročný vstúpil do tzv. malého seminára vo Vicenze. Ešte predtým tragicky umrel jeho otec a na tri malé deti ostala matka sama.
Za kňaza miestnej diecézy bol vysvätený v roku 1980. Po dvoch rokoch v pastorácii odchádza do Ríma –počas štúdia na Pápežskej gregoriánskej univerzite mu ponúkli možnosť študovať aj na Pápežskej cirkevnej akadémii, elitnej škole vychovávajúcej budúcich cirkevných diplomatov.
Svoju diplomatickú misiu začal v roku 1986 na apoštolskej nunciatúre v Nigérii, odkiaľ prešiel na nunciatúru v Mexiku. V oboch krajinách mohol čerstvý diplomat preveriť svoje schopnosti – kým v Nigérii bol konfrontovaný s problematickými vzťahmi medzi moslimami a kresťanmi, v Mexiku pracoval na nadviazaní diplomatických vzťahov so Svätou stolicou.
Po splnení úlohy ho v roku 1992 povolali späť do Vatikánu, aby pracoval na Štátnom sekretariáte v Sekcii pre vzťahy so štátmi. Opäť mu boli zverované neľahké úlohy – cestuje do vojnou zmietanej Rwandy, pracuje na revízii Lateránskych dohôd medzi Talianskou republikou a Svätou stolicou, vystupuje na pôde OSN, OBSE či Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.  

.veľké upratovanie
Po desiatich rokoch je Parolin povýšený za podsekretára Sekcie pre vzťahy so štátmi. Naďalej sa venuje náročným diplomatickým výzvam, ako sú vzťahy s komunistickou Čínou, Vietnamom či Izraelom. V tejto pozícii pokračuje aj po tom, čo Jána Pavla II. vystriedal Benedikt XVI. a kardinála Sodana Bertone. Ale len do roku 2009, keď je poslaný prvýkrát v pozícii apoštolského nuncia do Chávezovej Venezuely. Zároveň je menovaný za arcibiskupa, pričom vysviacku mu udelil osobne pápež v Bazilike sv. Petra.
Práve túto príležitosť využil Benedikt XVI., aby v roku vážnych problémov v Rímskej kúrii adresoval do jej radov veľmi jasné slová: „Niekedy sa noc zdá nepreniknuteľná. Často môže vznikať dojem, že moc má iba zlo a Boh je nekonečne ďaleko,“ povedal Benedikt XVI. a kriticky dodal, že „mnohí z tých, ktorým bola zverená zodpovednosť, pracujú sami pre seba a nie pre spoločenstvo“.
Po štvorročnej misii vo Venezuele sa Parolin vracia do Vatikánu. Od čias kardinála Pacelliho bude najmladším štátnym sekretárom. A očakávania sú veľké. V minulosti ukázal, že dokáže viesť dialóg s moslimami, židmi, komunistami či mexickými antiklerikálmi. Má živé skúsenosti s Afrikou, Áziou aj Južnou Amerikou, teda s kontinentmi, kde katolicizmus dominuje alebo je na vzostupe.
Omnoho väčšiu pozornosť však bude musieť venovať dianiu v samotnom Vatikáne. Na jednej strane súperiace prúdy s rôznymi pohľadmi na správu cirkvi, na druhej strane zámer pápeža Františka prestavať Rímsku kúriu na menší, dynamickejší a otvorenejší orgán. S týmto zámerom zriadil už tri komisie. Je veľmi pravdepodobné, že práve počas Parolinovej éry budeme svedkami radikálnych zmien za vatikánskymi múrmi.

Autor je spolupracovník .týždňa, publikuje na svetkrestanstva.sk

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite