Zástup skandujúci počas pohrebu Jána Pavla II. dnes už povestné heslo „Santo subito!“ (Ihneď svätý!) sa dočkal. Dňa 1. mája pápež Benedikt XVI. vyhlási svojho predchodcu za blahoslaveného.

Predstavte si, že počas najbližších 80 rokov sa niektoré obrovské mesto – napríklad Tokio – ocitne pod morskou hladinou, ktorá stúpne o celých 5 metrov. Ohrozené by boli milióny obyvateľov a tiež infraštruktúra v hodnote biliónov dolárov. Táto strašná vyhliadka je presne tým, čo majú kazatelia globálneho otepľovania na mysli, keď varujú, že musíme prijať „rozsiahle preventívne opatrenia, aby sme ochránili ľudskú civilizáciu tak, ako ju poznáme". Podobná rétorika sa môže javiť ako extrémna, ale ako by sme sa bez obrovského globálneho úsilia mohli vyrovnať so vzostupom morskej hladiny takého rádu?

Prečo Wilco? Prečo by sme mali písať o skupine, ktorú u nás pozná iba zopár ľudí? Prečo by sme mali venovať dve strany kapele, ktorej názov deväťdesiatim deviatim percentám Slovákov evokuje kamaráta včielky Maje?

Cirkev kráča s dobou. Na farnostiach sú počítače s internetom, farári majú mobily, ich ozvučené slovo Božie znie chrámami z reproduktorov. Požehnávanie motorových vozidiel je u nás novou službou motoristom.

Kóbó Abe, Akihabara, Akira, Cowboy Bebop, cosplay, Jasutaka Cucui, Devil May Cry, Final Fantasy, Fullmetal Alchemist, Ghibli Studio, Ghost in the Shell, Gamera, Gappa, Godzilla, haiku, Katamary Damacy, Takeshi Kitano, Hideo Kojima, Konami, Akira Kurosawa, Metal Gear Solid, Takeshi Mike, Hayao Miyazaki, Haruki Murakami, Namco, Naruto, Nintendo, otaku, Pac-Man, Playstation, Pokemon, Ranma 1/2, Sega, Walkman, Tetsuo, Zelda.

Jedna z najnebezpečnejších vlastností tejto doby je spoliehanie sa na techniku. A na pravidlá. Alebo teda celkovo –spoliehanie sa. Nechápte ma zle, som milovníkom techniky –všetko od krásnych alumíniových Macov cez GPS-ky, tablety a iné gadgety od výmyslu sveta – e-booky, mobily...mám to všetko rada a som schopná starať sa o tieto moje hračky s materinskou láskou, leštiť si ich, a keď ich mám nové, aj s nimi spávam v posteli. Ale spoliehať sa na ne?

Písal sa október 1991. Václav Havel sa po druhý raz vo svojej prezidentskej kariére vybral na pracovnú cestu do USA. Neostal iba vo Washingtone, presunul sa aj ďalej na Západ do Los Angeles. Jedným z bodov kalifornského programu bola aj krátka návšteva Ronalda Reagana v jeho kancelárii na 34. poschodí Fow Buildingu.

Emil, stala sa strašná vec, u nás v starobinci sa začalo politizovať. Niežeby sme mali nejaké schôdze, ako voľakedy, keď nás zvolali a my sme tam museli prísť, lebo sa podpisovala prezenčka a raz, keď som podpísal Kratochvíla, bol z toho škandál, ešte väčší ako ten, keď vlani terajšia pani premiérka pri hlasovaní v parlamente za niekoho zahlasovala.

Milý Emil, nevieš si predstaviť, čo sa teraz deje u nás v starobinci. Povedali nám, že si máme zvoliť samosprávu, pretože my vraj najlepšie vieme, čo potrebujeme a čo nám chýba. Nuž, trochu sme sa s Hrdličkom zasmiali, pretože to, čo nám chýba, nám už sotva niekto poskytne a to, čo potrebujeme, to je už dávno za nami.

Mal to byť iskrivý Oldies Disco Festival s hitmi sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, vyvrcholenie sľubovalo „live vystúpenie“ Boney M. Takmer tritisíc návštevníkov amfiteátra vo Východnej napokon čakalo sklamanie.