Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Jedna z najnebezpečnejších vlastností tejto doby je spoliehanie sa na techniku. A na pravidlá. Alebo teda celkovo –spoliehanie sa. Nechápte ma zle, som milovníkom techniky –všetko od krásnych alumíniových Macov cez GPS-ky, tablety a iné gadgety od výmyslu sveta – e-booky, mobily...mám to všetko rada a som schopná starať sa o tieto moje hračky s materinskou láskou, leštiť si ich, a keď ich mám nové, aj s nimi spávam v posteli. Ale spoliehať sa na ne?

Nikdy. Neraz ma GPS-ka nechala uprostred hory, nevedela chytiť signál, lebo  nado mnou boli vysoké stromy a bolo zamračené a odrazu to ani nevedelo, kde je sever. Neraz sa mi vymazal disk, aj ten záložný, neraz mi skapal mobil, keď išlo o veľa, neraz mi došiel benzín uprostred križovatky... Lenže, problémy nevznikajú kolapsom techniky, vznikajú ich nepredvídaním. Vznikajú vtedy, keď nemáme náhradnú 5-litrovú bandasku v kufri, keď vieme, že budeme meškať na stretnutie, ale spoliehame sa, že človeku zavoláme krátko pred tým na mobil a hodíme naliehavý tón, a potom ten mobil exne a my nemáme nabíjačku, keď si do lesa okrem GPS-ky nevezmeme aj mapu, a potom tam stojíme ako obete nejakého ufónskeho fóru uprostred zasneženej krajiny s prístrojom, ktorý nemožno viniť za jeho nedokonalosť, keď nezálohujeme dáta okrem disku aj na internete a o všetko prídeme počas sekundy, keď sa spoliehame na dopravné predpisy, pekne ich dodržiavame a slepo ideme stovkou krajinou, a potom do nás vrazí idiot z vedľajšej cesty, ktorý má tie predpisy na háku...keď sa spoliehame na priateľstvá z dávno minulých čias, neudržiavame ich, nepolievame kvietok a zrazu sa ozveme po tisíc rokoch niekomu, kto kedysi poznal číslo našich topánok a on už pritom vôbec netuší naše priezvisko...a potom nás to bolí. A strácame, a trpíme, a hľadáme cestu...Krásnym príkladom spoliehania sa je funkcia T9 na mobiloch. Tá má veľa svojich odporcov (patrila som medzi nich kedysi aj ja a s nadšením som ťukala do mobilu ako ďateľ a pýšila sa svojou kozmickou rýchlosťou, ale odkedy došli Touchscreeny, som v prdeli, niet s čím machrovať, a tak som zlenivela a začala používať T devinu...), ale aj lenivých používateľov. Lenže spoliehať sa na jazykovú zásobu toho malého prístroja je choré. Jeho neznalosť slangových slov, vulgarizmov, miest, obcí a mien je veľká. Včera som písala sestrinmu frajerovi Pepovi. Lenže pri písaní slova Pepo mi to napísalo Péro. Na čo by sa slušne vychovaný Čech mohol uraziť, keby som si to nebola všimla v poslednej chvíli a neprepísala to. Tak, ako keď som si nevšimla pri písaní veľmi oficiálnej a strojeno strohej pracovnej esemesky, že ma to podpísalo Formula. To sa stane, keď v T9 napíšete Dorota. Moja sestra Terka (v T9 Tesla) si myslí, že to so mnou aj celkom korešponduje a adresát si mohol myslieť, že mám celkom slušný nadhľad a dokážem si uťahovať zo svojej povahy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite