Dlhé roky sa u nás pila len zalievaná káva, nie celkom správne označovaná ako turecká, turek. Pri degustácii a hodnotení kvality sa zalievaná káva stále používa, my si s ňou však už nemusíme kaziť žalúdok, žlčník ani umelecký dojem.

Sú kapely, ktoré boli slávne pred dvadsiatimi rokmi a dnes, keď ich počujete, tak nanajvýš oživia príjemné spomienky. Sú však aj kapely, ktoré aj po hviezdnom období zostali svieže a zaujímavé. Napríklad Arrested Development.

Politický projekt euro má vážne problémy. Zdá sa, že Friedmanova kliatba sa začala napĺňať. Napriek tomu, že Európska únia a Medzinárodný menový fond už na hasenie požiaru európskej dlhovej krízy prisľúbili trištvrte bilióna aj našich eur (11 rokov produkcie Slovenska), úroky na dlhoch problematických krajín sú dokonca vyššie, ako boli pred ohlásením záchranných balíkov.

Vukovar, Srebrenica, Sarajevo. Miloševič, Karadžič, Orič, Haradinaj. To sú iba niektoré balkánske miesta a mená, ktoré sa spájajú s najstrašnejšími udalosťami v Európe od roku 1945. Nedávne zadržanie generála Ratka Mladiča kladie naliehavú otázku.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, často označovaný aj anglickou skratkou ICTY (International Criminal Tribunal for the Former Yugoslavia), vznikol rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN číslo 827, ktorá bola prijatá 25. mája roku 1993. Bolo to dva roky po vypuknutí prvého ozbrojeného konfliktu na Balkáne – prvej vojny zo série tých, ktoré sa začali po rozpade komunistickej juhoslovanskej federácie.

Vždy, keď tu vyhrá čosi lepšie než Mečiar, Ľupták, Slota či Fico, cítim zvláštnu úľavu. Býva to zvláštny pocit, že sa tu lepšie dýcha, ale je v tom aj zázrak záchrany pred samými sebou.

Historické poučenie z prvého roku vlády Ivety Radičovej môže byť pomerne prekvapivé: budúca pravica môže vyzerať úplne inak.

Čert nám ich bol dlžný! Eurofondy. Peniaze za nič a zadarmo. Korumpujú fakticky aj morálne. Deformujú „neziskový“, „neštátny“, „nevládny“ sektor. Ničia občiansku spoločnosť. Už sa teším na rok 2013 či 2014, odkedy Česká republika nedostane nič, už aby to bolo.

Ukulele, nenápadný nástroj, ktorý takmer upadol do zabudnutia, zažíva v posledných rokoch veľkú renesanciu. Nielenže sa dnes predáva po tisíckach, ale výrazne ho počuť aj v súčasnej populárnej hudbe.

Oficiálny program festivalu okrem hlavnej súťaže, súťaže krátkych filmov a sekcie Istý pohľad tvorí aj výber študentských filmov Cinéfondation. Slovensko malo v tejto kategórii po minulom roku (Mátyás Prikler so snímkou Ďakujem, dobre) opäť senzačné zastúpenie.