Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.

Vypuknutie Prvej svetovej vojny privítalo veľa Poliakov s nádejou. Brali ju ako šancu na zmenu geopolitickej situácie. Poľsko od roku 1795 na mape Európy ako štát neexistovalo, pretože bolo rozdelené medzi tri veľmoci: Rusko, Rakúsko a Prusko (neskôr Nemecko). Poliaci počas týchto rokov niekoľkokrát povstali so zbraňou v ruke, vydobyť si nezávislosť sa im však nepodarilo. Na to, aby uspeli proti tesnému spojenectvu troch mocností, boli príliš slabí. Čakali teda na svoju šancu, veľký konflikt, v ktorom by Berlín, Viedeň a Petrohrad stáli na opačných stranách barikády.

Isaac Bashevis Singer, Michal Viewegh, Gary Shteyngart, Ernest Hemmingway, Mika Waltari, J. M. Coetzee alebo detektívky či knihy o histórii. To je niekoľko našich tipov na knihy k vode.

Väčšinou sa veľké očakávania končia sklamaním. Preto chvály o dobrých filmoch neberiem vážne, aby som nebola v kine sklamaná. Je to obrana proti zbytočným negatívnym pocitom. A pritom sama patrím medzi extrémistov, ktorí vedia tak verne chváliť a nadšene opisovať miesta, objekty či ľudí, že ľuďom priam navodia osobnú skúsenosť. Samozrejme, že preháňam. Často je desať zrazu sto a jemný letný dáždik potopou. Preto mnou rozširované príhody často už niet kam natiahnuť, zveličiť, preháňať, už dosiahli svoje uveriteľné maximum (alebo ho rovno aj prekročili) a svoju púť tým končia.

Po troch domácich zápasoch v KHL sme vyrazili na ihriská súperov. Bol to síce len dvojzápasový trip – do Minska a Čechova – ale bol to trip.

Minulú sezónu končil v Slovane ako kapitán tým, že preberal majstrovský pohár. V tejto sezóne sa k mužstvu pripojil tri týždne pred vstupom klubu do KHL. Ale ani týždeň pred začiatkom súťaže sa nevie, či podpíše celoročnú zmluvu. Miroslav Šatan.

Súd s moskovskými pankáčkami, výročie augustovej invázie do Československa, nie celkom zrozumiteľné zákutia ruskej domácej aj zahraničnej politiky – to zďaleka nie sú jediné dôvody, pre ktoré sa oplatí čítať ruskú literatúru.

Odkiaľ ten úspech prišiel a kde sa vzal? Aká sila nás dotiahla do končín, v ktorých sme roky neboli a ktoré mali byť pre nás ešte roky nedosiahnuteľné? Hokejový príbeh 2012 nás v pragmatickej rovine učí základnej pravde športu, že za každým úspechom stojí nielen profesijná, ale aj ľudská kvalita. A v rovine emotívnej nám pripomína čaro nedefinitovateľných vecí medzi nebom a zemou.

Keď reprezentácia odchádzala na majstrovstvá sveta, Miro Šatan mi v Lampe potichu povedal, že mu partia pripomína Petrohrad, kde Slovensko získalo prvý veľký úspech. Opäť raz trafil presne.