Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko pozastavuje prvé dávky AstraZenecy. Ministerstvo zdravotníctva zvažuje viaceré alternatívy

Prvý trip

.ján Lipiansky .časopis .šport

Po troch domácich zápasoch v KHL sme vyrazili na ihriská súperov. Bol to síce len dvojzápasový trip – do Minska a Čechova – ale bol to trip.

V Minsku majú novú pätnásťtisícovú halu, ktorá bola vypredaná, takže hneď v prvom zápase vonku sme zažili naozaj búrlivé prostredie. Zápas sme začali výborne a v prvej tretine sme boli jasne lepší, na ľade sme dominovali a vyhrávali sme 2:0. Ale potom sme znovu takými malými výpadkami dostali súpera na koňa a bolo vyrovnané. Po druhej tretine nám tréner poriadne vyčistil hlavy, ale ešte stále nebolo nič stratené. Bohužiaľ, v tretej tretine nás rozhodca hodil do troch, dostali sme z toho gól, a potom už bolo veľmi ťažké ten zápas otočiť. Škoda. Siahali sme po bodoch a minimálne na jeden bod sme tam podľa mňa mali. Myslím, že v Minsku sme zaplatili ďalšiu časť nováčikovskej dane. Na to, aby mužstvo vyhrávalo vonku v KHL o dva góly a dokázalo to s prehľadom udržať, zrejme treba mentálne postupne dozrieť.
Podarilo sa nám to hneď v ďalšom zápase v Čechove. Tam sme tiež viedli o dva góly a dokázali sme ešte jeden pridať a udržať to až do konca. Väčšinu zápasu sme mali hru pod kontrolou. Čechov hrá iný hokej ako väčšina mužstiev v KHL, majú taký kanadskejší štýl, a to vrátane nejakých bitkárov. Vedeli sme o tom a dôkladne sme sa na to pripravili. Podstatné bolo, aby sme dokázali hrať svoj hokej a neprispôsobovali sa ich štýlu hry. Nešli sme do otĺkačiek, bitiek a šarvátok, takže sa im nepodarilo rozhodiť nás a psychicky nás odkloniť od hokeja. Do bitky sa pustil len Martin Štajnoch, ale to bolo správne, pretože bránil brankára po úplne zámernom faule. Mimochodom, potom sme hrali asi deväť minút v kuse presilovku a práve vtedy mal súper najviac šancí. Keď sa mužstvo nechá psychicky rozladiť, tak mu niekedy nepomôže ani početná prevaha.
Hneď po zápase sme sa pobalili a išli do Moskvy na letisko, pretože o dva dni nás čakal doma jeden z najsilnejších súperov v celej KHL – SKA Petrohrad. Potrebovali sme byť doma čo najskôr, aby sme sa na tento ťažký zápas čo najlepšie pripravili, a namiesto toho sme trčali na letisku šesť hodín a čakali, kým po nás príde lietadlo. Domov sme prišli v nedeľu ráno o piatej, v pondelok večer sme mali hrať. Takže prípravu na Petrohrad sme nemali ideálnu, ale našťastie sa to v tom zápase nijako neprejavilo.
Taký zápas, ako ten s Petrohradom, v takom tempe, to som už roky nezažil. Súper má mimoriadne kvalitný káder a jeho hra tomu zodpovedala, ale aj my sme hrali dobre. Veľmi nám tentoraz pomohlo domáce prostredie. Hrali sme pred plným domom a ľudia nám dodávali energiu úplne neskutočným spôsobom. V nesmierne dramatickom závere sme nakoniec vyhrali v riadnom hracom čase nad jedným z najväčších favoritov celej súťaže.
Pre mňa je na celej tejto skúsenosti najdôležitejšie asi to, ako dokázalo mužstvo pretaviť tú prirodzenú nahnevanosť po peripetiách na ceste z Moskvy do vynikajúceho výkonu na ľade. Myslím, že po takom výkone by nám ľudia tlieskali, aj keby sme body nezískali. No a s tými bodmi je to ešte krajšie.

Autor je hráč HC Slovan.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite