Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto vládne v Donbase

.časopis .nemcovova správa

V apríli 2014 Donecká „ľudová republika“ a Luhanská „ľudová republika“ vyhlásili svoju nezávislosť a oznámili, že prestávajú byť podriadené ukrajinskej štátnej moci.

No vyhlásená suverenita je iba deklarácia. Fakticky sa DĽR a LĽR nachádzajú pod správou oficiálnej Moskvy a zásadné rozhodnutia v nich závisia od ruských predstaviteľov a politických manažérov. Pritom z pohľadu práva Kremeľ neuznal suverenitu samozvaných republík a tak ako predtým oficiálne po­kladá ich územie za časť Ukrajiny.
Po referende o nezávislosti Doneckej ľudovej republiky v máji 2014 sa v nej sformovali orgány moci. Kľúčovú pozíciu vo vedení „Doneckej republiky“ zaujal ruský občan a Moskovčan Alexander Borodaj, ktorý sa stal predsedom vlády. Analogický post v Luhanskej ľudovej republike zaujal iný ruský občan – Marat Baširov, politický manažér spolupracujúci s vládou Ruskej federácie.
Už skôr sa na ukrajinskom území objavili aj ďalší ruskí občania, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v organizovaní ozbrojeného odporu miestnej moci v Don­base. Známym širokej verejnosti sa stal najmä dôstojník ruských tajných služieb vo výslužbe Igor Girkin (Strelkov), ktorý sa stihol zúčastniť na operácii pripojenia Krymu k Ruskej federácii a zorganizoval ozbrojený oddiel separatistov v meste Slaviansk, istý čas ho kontroloval a odrážal útoky ukrajinskej armády.
Borodaj a Girkin sú starí známi. Girkin voľakedy šéfoval bezpečnostnej službe v investičnom fonde Maršal-Kapital, ktorý vlastnil ruský biznismen Konstantin Malofejev. V tom čase tam ako konzultant pracoval aj Alexander Borodaj.
Ukrajinské orgány činné v trestnom konaní považujú Malofejeva za jedného z hlavných sponzorov rebelov na východe Ukrajiny. V júli 2014 sa proti nemu začalo trestné stíhanie za „vytvorenie nezákonných paramilitantných alebo ozbrojených formácií“ (paragraf 260 Trestného zákonníka Ukrajiny).
Borodaj a Girkin prišli do Donbasu začiatkom mája, po pripojení Krymu k Ruskej federácii. Borodaj pritom netajil, že má trvalý pobyt v Moskve a koordinuje svoju činnosť na území Ukrajiny s ruskými predstaviteľmi. Dňa 16. júna 2014 otvorene vyhlásil: „Dovoľujem si uistiť, že vedenie Ruskej federácie absolútne presne chápe, ako sa dajú riešiť prob­lémy Doneckej ľudovej republiky a je pripravené to napomáhať na veľmi vysokej úrovni. Tiež dávno poznám a vážim si prezidentovho pomocníka Vladislava Surkova, ktorý vždy poskytuje DĽR serióznu podporu. Bez zveličovania, Surkov je náš človek v Kremli“.
To, že kádrové rozhodnutia v DĽR závisia od rus­kých činiteľov, potvrdzuje aj ďalší fakt. Dňa 18. júla 2014 podal demisiu predseda prezídia Najvyššieho sovietu DĽR Denis Pušilin. Podpredseda „republikového parlamentu“ Vladimir Makovič potvrdil, že oznámenie Pušilinovej demisie prišlo z Moskvy.
V pozadí kádrových rezerv pre Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku boli často spoločensko-politické projekty, priamo spojené s Krem­ľom. Napríklad post námestníka ministra energetiky DĽR obsadil Leonid Simunin, ktorý predtým pracoval v prokremeľskej organizácii Domáci a spomínal sa vo výpovediach účastníkov neonacistického zoskupenia BORN, ktoré uskutočnili mnoho demonštratívnych vrážd a boli presvedčení, že sa to deje so súhlasom Kremľa. Vo vládnych štruktúrach Luhanskej ľudovej republiky pracoval aj politický manažér Pavel Karpov, ktorý predtým spolupracoval s administratívou prezidenta Ruskej federácie ako kurátor nacionalistických organizácií.
Závažné svedectvá o úlohe Kremľa v kádrových rozhodnutiach DĽR a LĽR podal Igor Girkin, ktorý od mája do augusta 2014 zastával post ministra obrany takzvanej „Doneckej republiky“. Otvorene hovorí, že z vedenia Doneckej ľudovej republiky odišiel na nátlak Kremľa. „Nemôžem povedať, že by som odišiel dobrovoľne – pohrozili mi tým, že zastavia dodávky z Ruska a bez dodávok sa nedá bojovať. V Kremli triumfovala politická línia, orientovaná na mierové rokovania a na to potrebovali ústupčivých ľudí. No ja som nijakú ústupčivosť nepre­-
javoval, a preto som nevyhovoval ich potrebám. Tak som musel opustiť svoj post,“ vyhlásil Girkin v januári 2015. Pritom spresnil, že kurátorom kádrových a politických otázok v Donbase je bývalý zástupca vedúceho Úradu prezidenta Ruskej federácie Vladislav Surkov.
Aj Alexander Borodaj, ktorý opustil vedenie Doneckej ľudovej republiky v auguste 2014 vysvetlil svoje a Girkinovo odstavenie takto: „Ja sám som bol rezolútne za to, aby Strelkov odišiel z DĽR, keďže mi bolo jasné, že sa blíži doba, keď vznikne krehká vidina mieru, a takí ľudia ako ja či Strelkov už nebudú potrební. Predstavte si, ako by to vyzeralo, keby som ja, rodák z Moskvy, pripojil svoj podpis k minským dohodám. Tá politická konštrukcia nemohla trvať dlho. Urobili sme svoju prácu, pomohli sme Doneckej ľudovej republike a napokon sme ju opustili.“
Moskovské riadenie spoza hraníc však nepomáha nastoliť poriadok na území samozvaných republík, kde prekvitá korupcia a svojvôľa.
Oboma republikami otriasajú obrovské škandály, spojené s rozdeľovaním humanitárnej pomoci z Ruska. „Velitelia a miestni obyvatelia hovoria, že konvoje sa rozkrádajú, a to v obrovských rozmeroch. Ak si dáme všetky informácie dovedna, výsledkom je, že rozkradli drvivú väčšinu – takmer deväť konvojov z desiatich. Pričom, kým v Donecku a Luhansku sa ľuďom aspoň niečo ušlo – asi tak jedna dávka za mesiac a len prísne vymedzenému okruhu ľudí (ľuďom starším ako sedemdesiat rokov a viacdetným matkám), do malých miest neprichádza nič. Alexej Mozgovoj býva v Alčevsku, z „humanitárnych konvojov“ nedostali nič. Ani Pavel Dremov v Pervomajsku nič nedostal – chcem tým povedal, že nič nedostali obyčajní ľudia a zariadenia. Situácia je strašná, pričom sú dôkazy, že humanitárna pomoc sa predáva na trhoviskách,“ povedal koordinátor Fondu pomoci Donbasu Gleb Kornilov.
Okrem toho v Luhanskej ľudovej republike zaznamenali prípady „ľudových súdov, ktoré fungujú mimo hoci aj sporného, no aspoň nejakého právneho priestoru, v ktorom pracujú oficiálne súdy. Ešte v jeseni 2014 vyšlo najavo, že v meste Alčevsk asi 300 miestnych obyvateľov jedného „podozrivého“ zo znásilnenia hlasovaním odsúdilo na smrť a druhého na odoslanie na front.
V januári 2015 sa vynorilo ešte jedno svedectvo toho, aká je v skutočnosti súčinnosť „ľudových republík“ na východe Ukrajiny s Kremľom. Sergej Danilov, expert pracovnej skupiny pre vytvorenie menového systému Doneckej ľudovej republiky, sa v Moskve stretol s ľuďmi podporujúcimi nezávislosť Donbasu: „Kto odpovie na otázku, koľko hláv je v Kremli? Paradoxná situácia: prišla sem pracovná skupina, bol v nej Boris Litvinov, budúci predseda Najvyššieho sovietu DĽR, trikrát sa stretol so Surkovom a predpokladal, že tento predstaviteľ štátu má právo byť kurátorom Novoruska, všetci sa mu chodia klaňať. Prišli sme tam a tam sa nás pýtajú: A ukázal vám, že má plnú moc? Nie, neukázal. A ukázal vám dokument, že má pridelené takéto úradné povinnosti? Nie, neukázal. Ale veď on má pridelený iný sektor, dozerá na Abcházsko a Južné Osetsko,“ hovorí Danilov. Toto vystúpenie je zaznamenané na video a zverejnené.
Niet pochýb o tom, že práve Vladislav Surkov zohráva jednu z kľúčových rolí v procese zahraničného riadenia „národných republík“, ktoré uskutočňuje Kremeľ. Formálne zodpovedá za otázky spolupráce s Abcházskom a Južným Osetskom, no už pri jeho menovaní v jeseni 2013 na post prezidentovho pomocníka bolo jasné, že do okruhu jeho záujmu bude patriť aj Ukrajina. Ľudí zo Surkovovho najbližšieho okolia neraz videli v Kyjeve v čase revolučných udalostí na Majdane. Ba čo viac, šéf bezpečnostnej služby Ukrajiny Valentyn Nalyvajčenko pri výročí streľby snajperov do ľudí na kyjevskom Euromajdane priamo obvinil Surkova z vedenia tejto operácie6.
Politika Kremľa vo vzťahu k Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike je mimoriadne zastretá a nepriehľadná. No fakty priameho regulovania politiky tých kvázi „nezávislých republík“ sa nedajú skryť. Fakticky ide o vytvorenie pseudoštátov na východe Ukrajiny, ktoré sú riadené z Mos­kvy a v podstate majú za úlohu vyvolávať tlak na oficiálny Kyjev.
Dôležité svedectvo účasti Vladislava Surkova na rozhodovaní o vnútorných veciach Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky zverejnil zvláštny spravodajca novín Kommersant Andrej Kolesnikov, keď napísal o rokovaniach v Minsku, na ktorých sa zúčastnili Vladimír Putin, nemecká kancelárka Angela Merkel, francúzsky prezident François Hollande a ukrajinský prezident Petro Porošenko. Dohoda o podmienkach zastavenia paľby v Donbase trvala celú noc, pričom oficiálni predstavitelia „národných republík“ sa na nich nezúčastnili, za dverami čakali na výsledky.

Z článku Andreja Kolesnikova/
.zdalo sa, že už ostala len maličkosť: dať podpísať Komplex opatrení vodcom Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky Alexandrovi Zacharčenkovi a Igorovi Plotnickému, ktorí čakali práve na tento okamih v Dipservice Hall, kde v tom čase zasadala kontaktná skupina. Do Dipservice Hall sa preto vydal pomocník ruského prezidenta Vladislav Surkov. Videl som, ako vyšiel z rokovacej miestnosti a mieril k východu. V tej chvíli sa ešte nevedelo, kam ide, no už bolo jasné, že udalosti načínajú naberať čoraz vyššiu rýchlosť... A vtom z rokovacej miestnosti vyšiel ukrajinský prezident... Nevedno prečo bol veľmi nespokojný. Potom sa vyjasnilo, prečo: Alexander Zacharčenko a Igor Plotnickij kategoricky odmietli dať svoje podpisy pod dokument. Okrem všetkého iného podpisy mohli znamenať aj ich politickú (a nielen politickú) smrť. Škoda slov: ten dokument znamenal riziko pre všetkých účastníkov procesu... Bol to totálny krach rokovania. Štrnásť hodín demonštratívne premárneného času.
O 10:40 sa Vladislav Surkov vrátil do Paláca nezávislosti a vyšiel na druhé poschodie, kde sa v tom čase nachádzal Vladimír Putin. Tam sa o nejaký čas pobrali aj François Hollande a Angela Merkel. Dozvedeli sa o rozhodnutí vodcov domobrany... Čo sa v tej chvíli dialo na druhom poschodí? Podarilo sa mi zrekonštruovať tie udalosti. Vladimír Putin povedal kolegom, že treba vysvetliť Alexandrovi Zacharčenkovi a Igorovi Plotnickému, prečo nemajú pravdu. „Nemôžem na nich tlačiť,“ zopakoval niekoľkokrát. A čo sa dialo potom? Angela Merkel navrhla všetko vysvetliť vodcom DĽR a LĽR prostredníctvom Rady Európskej únie, ktorá začala zasadať v Bruseli. Povedala, že domobrancom treba oznámiť: majú jeden a pol hodiny času. Po tomto termíne lídri Francie a Nemecka odídu a nikdy viac sa nevrátia a nijaké rokovania o ničom nebudú možné. Bolo potrebné, aby to potvrdil aj ruský líder. A on to potvrdil... A tak čakali.
Vladimír Putin vyšiel von a opäť vošiel do rokovacej miestnosti, keď do vypršania ultimáta ostali dve minúty. Povedal, že volal Vladislav Surkov, a dodal: „Obaja všetko podpísali.“ l
Článok Andreja Kolesnikova vyšiel v denníku Kommersant na druhý deň po rokovaniach.

Ruskí občania – organizátori a účastníci bojov proti Ukrajine/
Alexander Borodaj Predseda vlády DĽR 6. 5. – 7. 8. 2014; podpredseda vlády DĽR 8. 9. – 20. 10. 2014. Občan Ruska
Igor Girkin (Igor Ivanovič Strelkov). Minister obrany DĽR 15. 5. – 6. 7. 2014; vojenský veliteľ Donecka 6. 7. – 17. 7. 2014; minister obrany DĽR 7. 8. – 14. 8. 2014. Občan Ruska.
Igor Bezler V roku 2014 veliteľ „domobrany“ Gorlovky, DĽR. Slúžil v ozbrojených silách Rus­kej federácie. Občan Ruska.
Arsenij „Motorola“ Pavlov Veliteľ práporu Sparta, DĽR. Občan Ruska.
Sergej Petrovskij Rozviedka DĽR. Občan Ruska.
Alexander Žučkovskij Nacionálnodemokratická strana, Petrohrad. Autor „Sputnika a pogromu“. Najznámejší dobrovoľník. Dováža muníciu k jednotkám „strelkovskej gardy“. Občan Ruska.
Marat Baširov (Po tatársky: Marat Foat uly Baširov.) Predseda vlády LĽR 4. 7. – 20. 8. 2014. Občan Ruska.
Alexander Miľčakov Veliteľ výsadkárskej útočnej roty „Rusič“, LĽR. Občan Ruska.
Zdroj: www.kashin.guru

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite