Prezident SR Ivan Gašparovič začiatkom nového roka udelil niektorým osobnostiam slovenskej vedy, umenia, športu i boja za demokraciu, náboženskú slobodu, ľudské práva rôzne vysoké štátne vyznamenania. Má na to právo. Právo má aj na to, aby už žiadne vyznamenania neudeľoval. To by bolo najlepšie.

Ján Čarnogurský ho prirovnal k Jozefovi Tisovi. Podobne ako on, chcel zabrániť nástupu radikálov svojej strany a robiť politiku menšieho zla.

Slovenská štátnosť to nemá jednoduché. Vznik štátu a prijatie základného zákona štátu sa spája s Vladimírom Mečiarom. A predsa je čo oslavovať.

„Pes je jako člověk,“ píše Jiří Marek vo výbornej tridsaťročnej knižke Psí hvězda Sírius aneb láskyplné vyprávěnky o psech: „civilizace z něho učinila to, čím je.“

Náš stĺpčekár Juro Malíček, sa v najnovšom čísle .týždňa nahnevane dištancuje od nového televízneho kanálu pre chlapov. Na rozdiel od neho by som sa ja chcela televízii Markíza aj touto cestou poďakovať za tento vskutku záslužný čin.

V najnovšom .týždni uverejňujeme s kolegom Jozefom Majchrákom rozhovor s poslancom za OĽ-NO Štefanom Kuffom, ktorý vzbudil ostré reakcie názorom, že homosexuáli by nemali voľne chodiť po uliciach a mali by sa liečiť. Považujem za dôležité k téme uverejniť aj pohľad uznávaného psychiatra Jozefa Hašta.

Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.

Kauza SOZA versus Spievajúce Horehronie odhaľuje zlé zákony a nedostatok citu pre mieru.

Liberálni poslanci Martin Poliačik a Juraj Droba chcú v parlamente presadiť, aby na rozvod stačila po novom iba dohoda u notára. Malo by to prebiehať asi takto: už len pár minútiek, moja o chvíľu exdrahá, ach, tá notárka je akási spomalená, tu podpíšme zápisnicu, rýchlo zabudnime a adieu!