Keď môj priateľ Peter Stoličný predával staré rodinné piano, kupcom ukázal množstvo medailí s reliéfom cisára Františka Jozefa na odkrytom veku, efektne udrel do kláves a zaspieval: „... Saint Luiský močál je jako záhada.“ Potom veko elegantne sklapol. My sme však vedeli, že to bola jediná pieseň, ktorá sa dala na piane zahrať – ostatné klávesy boli pokazené. Bolo to zvláštne piano Rovnako ako značka piano, ktorá diskutérsky zásobuje internetové stránky .týždňa.

Hoci má nedávno otvorená retrospektívna výstava Ľubomíra Ďurčeka v Slovenskej národnej galérii svoje úskalia, záujem pozorných divákov si nepochybne zaslúži.

Náš stĺpčekár Juraj Malíček prednáša Teóriu populárnej kultúry a interpretáciu filmu na FF UKF v Nitre na Ústave literárnej a umeleckej komunikácie. Okrem písania do .týždňa pripravuje Hračičky_FM pre šou Baláž&Hubinák. Tvrdí, že popkultúra je spôsob, akým svet reflektuje sám seba.

Hoci sa ten nový generačný názov ešte celkom neujal ani v našich lifestylových časopisoch, nedávno už odznel v parlamente. Sendvičové ženy. Viete, o čom to je?

„Prišiel k nám sused a hovorí: Idú Ukrajinci a všetkých nás zabijú“. Môj otec na to odpovedal: „Neblázni. Prečo by nás zabíjali? Veď žili spolu už naši dedovia. Ženíme sa medzi sebou, chodíme si za krstných otcov.“ Takto spomína jeden z pamätníkov na posledný deň v niekoľkostoročnej histórii poľskej dediny Kąty na Volyni, v dnešnej centrálnej Ukrajine. V ten deň bolo v tejto dedine povraždených okolo 200 ľudí, bez ohľadu na vek alebo pohlavie.

Od detstva skladala pesničky, no neodvážila sa spievať ich pred ľuďmi. Keď ľudia z vydavateľstva Parlophone chceli, aby koncertovala, zohnali jej hypnotizéra. Stretli sme sa na Pohode pár hodín predtým, ako v stane Európa odohrala výborný koncert. Aj bez hypnotizéra. Írska pesničkárka Cathy Davey.

Sezóna vrcholí. Namiesto bohapustého vylihovania na slnku však skoro každý človek, odrastený v socializme, už myslí na to, čo odpovie pani Zime, keď sa ho spýta, ako naložil s letom. Takže všetci zavárame ako pominutí.

Profesor Csaba György Kiss sa zaoberá kultúrou západoslovanských národov, päť rokov bol v Záhrebe, teraz učí vo Varšave. Do iných novín okrem .týždňa nepíše, iba keď ho niečo nahnevá. Tvrdí, že .týždeň je aj tak kvalitnejší ako všetky maďarské týždenníky.