Spoločnosť dm vyvinula produkty vlastných značiek každodennej potreby s označením Pro Climate, ktoré sú nielen klimaticky neutrálne, ale prvýkrát aj neutrálne k životnému prostrediu. Vyrábajú sa totiž takým spôsobom, aby zanechávali čo najmenšiu možnú ekologickú stopu. To znamená, že *dopady na životné prostredie sa v čo najväčšej možnej miere znižujú a zostávajúce neeliminovateľné dopady v piatich kategóriách – kompenzácia emisií CO2, eutrofizácia, acidifikácia, oxidačný smog a narúšanie ozónovej vrstvy, ktorým sa nedá zabrániť, sa vyrovnávajú renaturačnými projektmi v Nemecku. V prvej fáze na slovenský trh postupne uvádza štrnásť Pro Climate produktov z radov dm značiek alverde, Denkmit, Jessa, SUNDANCE či Sanft&Sicher.

V oblastiach, kde boli mladým ľuďom pridelené termíny, podľa generálneho riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií nie je taký dopyt po vakcinácii.

Aby sme zahnali hlad, ktorý nás zastihol na ulici či pri robote, napchávame sa čudnými umelohmotnými jedlami, ktoré sa tvária ako mäso s chlebom. Babičky však na takú príležitosť mali svoj overený trik. Volal sa fašírka.

Prečo stále venujeme tákú veľkú pozornosť sociálne vylúčeným komunitám? Má zmysel nalievať do nich peniaze? Kde sme počas pandémie zlyhali v prístupe k marginalizovaným rómskym komunitám? Prečo najchudobneších Rómov stále obháňame policajnou páskou v nútenej územnej karanténe? Kto je za to zodpovedný? Čo a kto je za konfliktom o Atlase rómskych komunít? Ktoré príklady dobrej praxe vieme využiť pri ďalších vlnách pandémie?

Na úvod len toľko. Takých mamičiek, akou bola tá moja, boli v komunistickom Československu tisíce. Aj preto moje slová patria aj im. Ak nežijú, nech ich, samozrejme, ak chcú, prijmú ich deti a vnúčatá, lebo keby nebolo ich milujúcich, odvážnych a charakterných žien, tak by tu mnohí z nás neboli.

Existujú autori, ktorí sa mohli hocako snažiť, stále zostanú autormi jednej knihy. Takým príkladom je Daniel Defoe, ktorého Robinson Crusoe má síce tristo rokov, ale za ten čas príliš nezostarol. Zmenil sa iba pohľad na tento príbeh z viacerých rovín – izolovanosť a samota, rozdielnosť, príroda verzus človek. Pripomíname si dvestodeväťdesiate výročie úmrtia britského spisovateľa.

Bohužiaľ, tento šport má na Slovensku takú popularitu, že väčšine ľudí pri slovenskej hádzanej ako prvé napadne skôr konzumácia alkoholu ako pohadzovanie lepkavej lopty. Či je to vina alkoholu alebo hádzanej, ťažko povedať, ale poďme radšej k tomu športu.

Vieme chyby, na ktoré poukázala pandémia, pretaviť do stratégií? Neraz sa prejavili negatívne skúsenosti, ale boli aj pozitívne – napríklad obetavosť zdravotníkov. Treba urobiť také kroky, aby už nemuseli padať od vyčerpania. Diskutujú analytik Martin Smatana, matematik Richard Kollár, lekárka Jana Bendová a šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan.

Väčšina z nás si pri spomienke na skúsenosti z ročnej pandémie povie: „Pane Bože, nikdy viac“. Až ma zamrazí pri predstave, že to môžeme v krátkom čase zažiť znovu. Vtedy, keď nám poľavenie ostražitosti zo zatajených dovoleniek, najmä mimo Európy, prinesie novú mutáciu. A takú, čo bude rezistentná proti očkovaniu.

Prečo udrela druhá vlna pandémie takou silou, ktoré kompromisné opatrenia musíme dodržavať na jej zvládnutie a či nám hrozí taliansky scenár odpovedá pre .týždeň Vladimír Krčméry.