O znamienkach a nebezpečenstve rakoviny kože sa zvykne písať najmä v lete, keď sa dobre predávajú krémy na opaľovanie s vysokým ochranným faktorom. Ale najvhodnejší čas na ich diagnostikovanie a odstraňovanie vrcholí práve teraz.

Na zápas v Prahe proti Levu asi nikto z ľudí, ktorí tam boli, len tak ľahko nezabudne. Atmosféra v hale bola naozaj neskutočná. Nepamätám si, že by fanúšikovia nejakého mužstva vytvorili v hľadisku súpera v úplne inom meste, v inom štáte, takú kulisu. Už keď sme vyšli na rozkorčuľovanie, tak sme mali pocit, že sme na štadióne Slovana. A počas zápasu to bolo ešte oveľa výraznejšie. V hľadisku boli naše zástavy, dresy, šály – pri hymnách diváci nahlas spievali tú našu. Musím povedať, že mi z toho až zimomriavky behali po chrbte.

Po úspechoch, ktoré zožínal predchádzajúci film českého režiséra Mareka Najbrta (1969) – Protektor (šesť Českých levov vrátane kategórie najlepší film, ceny napríklad v Denveri, Syrakúzach, Krakove, prienik do distribúcie v USA) –, sa o divácku priazeň uchádza jeho najnovší opus s vtipne zvoleným názvom Polski film.

Ako vtesnať Sydney do tristo slov? To môže človeku zabrať viac času ako let z Viedne na letisko Kingsford Smith International. Dlhý let do Austrálie, na spodnú časť zemegule, vás vôbec nepripraví na ten prvý pocit, keď vkročíte do slnkom zaliateho Sydney. Ani na neznámu vôňu, na neskutočne modrú oblohu a na veselé tváre ľudí, čakajúcich na „belochov“ z Európy.

Čo sme včera čítali, na to zajtra budeme chodiť do kina. Sezóna letných hitov sa skončila, jeseň, zima za dverami, Oscary® na dohľad, treba divákovi ponúknuť aj trocha nefalšovaných umeleckých ambícií. Spoľahlivým spôsobom, ako to dosiahnuť, sú filmové adaptácie románov, nie len tak hocijakých, ale románov, ktoré okrem toho, že sú bestsellermi, sú aj literatúrou. Spomedzi tých, čo nás čakajú v najbližších mesiacoch, trčia dva, Life of Pi kanadského spisovateľa Yanna Martela, režíruje Ang Lee, a Cloud Atlas Angličana Davida Mitchella, režírujú Andy a Lana Wachowskí a Tom Tykwer.

V lete, keď je Miláno okupované davmi turistov, je obvykle v našich končinách z hľadiska umenia uhorková sezóna. Toto rušné mesto však ponúka výdatnú porciu umenia aj v čase letných horúčav.

Nový Spiderman je hipster, Stan Lee sa nečinne prizerá, ako ničia knižnicu, a prísaha mŕtvemu už nič neznamená. Toľko k aktuálnemu stavu sveta podľa filmu The Amazing Spiderman, ktorý už pácha škody v našich kinách.

Evropu obchází přízrak, a dnes už nejenom v pravicových, konzervativních a populistických médiích nebo v řeckých demonstracích, kde občas vlají vlajky unie s hákovým křížem. Už je dokonce i ve francouzské volební agitaci levice, která odmítá „fiskalunion”. Je to Německo. Poprvé od války, a je to už dlouhých 65 let, projevilo Německo (opět sjednocené) svou moc. A německý problém, jak se říkávalo, je zpět. Německo je pro evropskou mocenskou rovnováhu od pádu Francie příliš velké.

Nevyhneme sa tomu. Po Novom roku sa celý reklamný a mediálny svet spikne proti fajčiarom a apeluje na ich predsavzatia prestať fajčiť. Pred letom si svoju dávku zúfalstva musia zas užiť všetci, čo si cez zimu vypestovali pekné faldíky na tele.

Le Corbusier bol pre architektúru tým, čím bol Pol Pot pre spoločenské reformy. A v istom zmysle mal pre to menej ospravedlnení ako Pol Pot, pretože na rozdiel od hrozného Kambodžana bol obdarený veľkým, ba geniálnym talentom.