Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko pozastavuje prvé dávky AstraZenecy. Ministerstvo zdravotníctva zvažuje viaceré alternatívy

KHL Jána Lipianskeho

.ján Lipiansky .časopis .šport

Na zápas v Prahe proti Levu asi nikto z ľudí, ktorí tam boli, len tak ľahko nezabudne. Atmosféra v hale bola naozaj neskutočná. Nepamätám si, že by fanúšikovia nejakého mužstva vytvorili v hľadisku súpera v úplne inom meste, v inom štáte, takú kulisu. Už keď sme vyšli na rozkorčuľovanie, tak sme mali pocit, že sme na štadióne Slovana. A počas zápasu to bolo ešte oveľa výraznejšie. V hľadisku boli naše zástavy, dresy, šály – pri hymnách diváci nahlas spievali tú našu. Musím povedať, že mi z toho až zimomriavky behali po chrbte.

Zápas mal obrovský náboj, divákmi aj médiami bol dopredu vnímaný ako derby a záujem bol naozaj až abnormálny. Ale my hráči sme sa snažili do tejto atmosféry nevpadnúť. Príprava na zápas nevychádzala z toho, že ide o derby, ale z toho, že je to súper ako každý iný v KHL. Dôležité sú pre nás body a celý ten predzápasový ošiaľ sme sa snažili vnímať čo najmenej. Rozhodne sme sa do toho nechceli nijako zamotať a znižovať tým svoju koncentráciu na samotnú hru.
Myslím, že sa nám to podarilo a na zápas sme boli dobre pripravení. Od súpera sme očakávali veľký nápor hneď od začiatku, pretože aj oni boli na v tomto prípade veľmi motivovaní. A aj u nich to zrejme viac súviselo s potrebou získať tri body než s tým, že zápas má aj ďalší emocionálny náboj. Z desiatich zápasov predtým deväť prehrali, takže tie body už naozaj potrebovali.
Očkávaný nápor naozaj prišiel a prvá tretina bola dosť náročná. Ale už tradične dobre zachytal Jaro Janus, opäť nás podržal a nepustil počas úvodnej tretiny ani jeden gól. Nám sa, naopak, krátko pred koncom tretiny podarilo gól dať, a to znamenalo obrat v zápase. Takýto gól do šatne ovplyvní psychiku oboch mužstiev, každú iným spôsobom, a to sa v druhej tretine výrazne prejavilo. Začali sme hrať oveľa lepšie, mali sme šance a dali sme druhý gól. V tretej tretine síce dokázal Lev znížiť na 1:2, ale aj vďaka neskutočnej podpore z hľadiska sme to dokázali udržať a tri body sme nakoniec doviezli domov.
Každý, kto píše o tomto zápase, musí napísať aj o jednej nepríjemnej veci, a ani ja sa jej nemôžem vyhnúť. Ide o zrážku Mira Šatana so Zdenom Chárom, či skôr o Zdenov výpad, po ktorom zostal Miro otrasený na ľade. Z môjho pohľadu to bolo čudné. Zdeno sa celý zápas venoval hokeju a len dvakrát veľmi dôrazne dohral súboj, v oboch prípadoch sa to týkalo Mira Šatana.
V tom druhom prípade išlo zjavne o náraz do hlavy, Šarky mal roztrhnuté celé líce, nedohral zápas a asi bude chýbať aj v niekoľkých ďalších. Ťažko sa mi to hodnotí, ale určite môžem povedať, že ma to veľmi prekvapilo. Či to bol faul, alebo to nebol faul, to je na posúdení rozhodcu a rozhodca to ako faul neposúdil. Pri tejto príležitosti mi však nedá nespomenúť moju zrážku so súperom v domácom zápase s Barysom Astana, za ktorú som po úplne neúmyselnom zranení protivníka dostal hádam všetky možné tresty – Astana hrala päť minút presilovku a ja som bol vylúčený do konca zápasu. Takže z toho, ako vec posúdi rozhodca, ešte nemusí byť celkom jasné, ako to naozaj bolo – akurát, že nemá význam sa už v tom ďalej rýpať.
Napriek tomu vnímam celú tú vec ako veľmi čudnú. Samozrejme, že sa hralo o veľa a je jasné, že v profesionálnom hokeji nikto nepozná brata, ale predsa len... Miro a Zdeno sú predsa veľkí kamaráti, ktorí toho spolu už niečo prežili. Jednoducho tomu nerozumiem.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite