Prvý slovenský pochod homosexuálov má zaujímavých podporovateľov. Okrem bulvárneho časopisu sú nimi vlády Spojených štátov, Holandska, Írska či Švédska. Čo ich k tomu vedie?

Zelenina v obchodoch hnije. Je poprikrývaná mokrou vrecovinovou látkou. Snažím sa nájsť posledné nezhnité mrkvičky. Nakoniec sa zmierim s tými, čo sú, a doma ich pookrajujem. Mlieko neprišlo už päť dní a chlieb tiež nie. To, čo v obchodoch zostalo, sa pomaly vypredáva preč. Čo nastane potom?

Už som si prečítal mnohé vysvetlenia, prečo je niekto na sociálnych sieťach. Tak teraz napíšem ja, prečo na nich nie som. Mám rád internet. Mám rád jeho možnosti, páči sa mi spojenie s celým svetom, veci fungujú ľahšie, mnoho vecí sa dá overiť, mnoho sa nedá ututlať. Vďaka diskusiám na rôznych fórach sa aj my naivní dozvedáme, s kým vlastne žijeme.

Je to krásne, keď si blížni pomáhajú. A keď sú k tomu vychovávaní odmalička. Dnes som išla so svojimi nepálskymi sirotami v autobuse a jednému chlapčekovi prišlo zle. Ako som ho niesla na rukách von z autobusu, ťahajúc ďalšie tri za sebou, vypadla mi peňaženka. Vôbec som si to v tom strese nevšimla a rýchlo som zohnala taxík, aby som chlapča dostala domov čo najskôr.

Možno sa to bude v kontexte s niektorými mojimi predošlými príspevkami zdať trošku protirečivé, ale v piatok budem, ako čerstvo ordinovaný reverend pomerne veľkej cirkvi (18 miliónov členov), oddávať v dedinke Ka'a'awa na ostrove Oahu mojich priateľov. Nemusel som kvôli tomu urobiť veľa. Vyplnil som krátky dotazník, vyhlásil som, že súhlasím so základnou a jedinou premisou (robiť to, čo považujem za správne a nestáť v ceste medzi bohom a ľuďmi) a bolo.

V iránskom hnutí odporu proti teokratickej vláde ajatolláhov bojovali aj kardiológ Kader a architekt Abdolah. Keď mladý spisovateľ Hossein Sadjadi Ghaemmaghami Farahani (1954) v osemdesiatych rokoch minulého storočia napísal o nich knihu, potreboval pseudonym, aby chránil v totalitnom režime svoju identitu.

Ján Ondruš (1932 – 2000) je živým svedectvom o tom, že tvorba básne a tvorba života môže splývať aj v tejto dobe, ktorá si tak potrpí na oddelenie tých dvoch energií, na dištanc autora od svojho diela. Ján Ondruš žil ako básnik, to znamená bez odstupu, netaktizujúco, autenticky, priamočiaro.

Žijeme vo svete, ktorý už neverí na zázrak. Neveríme ani len tomu, že lepšie sa presadí a horšie prehrá. Sme zakliati v konšpirácii peňazí, marketingu a moci. Ale zázrak dobrého nápadu, ktorý premôže malosť, je možný.

Blížia sa voľby v Maďarsku a v tlači sa čoraz viac smerodajných politikov vyjadruje o ďalšom možnom vývoji. Podstatou týchto vyjadrení je: Pozor, Slovensko, lebo príde Orbán a s ním aj strana Jobbik, a bude, ako ešte nebolo!!! Mňa neprekvapujú upozornenia vládnych politikov, veď oni sa už pripravujú na domáce voľby a skutočne odkazujú voličom "Zjednoťte sa, Slováci, lebo sa zobudila južná beštia!"

Za ich odvahu a hudbu by im mali postaviť sochu, no je jasné, že to by bola posledná vec, ktorú by Plastici chceli. Dnes sú symbolom odporu proti komunizmu, no ich misia pokračuje do dnešných dní. Je skvelé, že aj po smrti ich hlavného speváka a skladateľa Milana Mejlu Hlavsu sa kapela rozhodla pokračovať ďalej a napriek všetkým pochybovačom a odporcom (aj dnes žijú ľudia, ktorí by ich radi zakázali), to robí stále dobre. Dôkazom toho je ich najnovší album Maska za maskou, ktorý vyšiel v januári. O súčasných The Plastic People Of The Universe sme sa porozprávali s Vratislavom Brabencom, jedným z pôvodných členov tejto slávnej undergroundovej kapely.