Uloviť posledného žijúceho nosorožca svojho druhu. Vyvaľovať sa na sýrskej pláži v Tartuse, keď o pár kilometrov ďalej zúri šialená občianska vojna. Aké je to byť ignorant?

Tak sa to pani ministerke kultúry konečne podarilo. Nájsť dôvod na potrestanie bratislavských umelcov za to, že ju nepovažujú za hodnú svojej funkcie.

„To je sopka?“ kričí na nás už z diaľky šedivý pán v ružovej košeli, ťahajúc za sebou kožený kufor. Na trávnatej elipse len kúsok od Bieleho domu sa pritom z kanála valí hustý prúd pary.

Odkiaľ pochádza väčšina utečencov na svete a kde sa teraz zdržiavajú? Je Európa pre ľudí, ktorí sú na úteku, naozaj hlavným cieľom? A koľko je medzi migrantmi vo svete detí? Odpovede sú v mnohých smeroch viac než prekvapivé.

A prečo aj nie. Či už niečo spravili, alebo nie, treba im ukázať, kto je tu doma, kto je tu pánom a kto iba tvorom bez reálnych práv.

Keď v roku 1981 postrelili amerického prezidenta Reagana, pred operáciou sa ranený prezident pozrel na tím pri operačnom stole a povedal: „Dúfam, že je medzi vami aspoň jeden republikán.“ Ktosi na to odtušil: „Pán prezident, teraz sme tu všetci republikáni.“

Pán Bugár nám začiatkom prázdnin naordinoval leto bez politiky. Vraj je škodlivé, keď vstupuje do každodenného života občanov. Ja však navrhujem: Kúpte si na pláž k Orwellovi, Kunderovi či Váchovi aj slovenské noviny.

Ak sa povie slovo týfus, väčšina ľudí sa aj dnes mierne strasie. A to napriek tomu, že dnes už toto ochorenie v našich zemepisných šírkach prakticky neexistuje. Teda, správnejšie povedané, nie toto ochorenie, ale tieto ochorenia. Pretože týfusy sú dva.

Od podpísania zmluvy s prvým zamestnancom obecnej firmy ubehlo sedemnásť rokov. Obaja sme ešte tu a pri príležitosti sedemnásteho výročia sme si pospomínali na začiatky.

Pred piatimi rokmi zažila Moldava nad Bodvou dramatické, dodnes neobjasnené udalosti. Najprv konflikt osadníkov s policajnou hliadkou, potom veľkú policajnú raziu, po ktorej ostali zranení a trestné oznámenia. Je to pre Kaliňáka ďalší prípad Malinová?