Príšera prichádza za šera, ľudí si doberá, zvieratá požiera, už ti nepomôže viera ani neviera. Veršík je to naničhodný, ale oň nejde. Pôjde o príšery a o to, v čom a kom ich dnes môžeme vidieť. A keďže príšery si maľujeme ako čerta na stenu v našich bujných fantáziách, nebude to inak ani s tými modernými.

Je leto, prípadov covidu-19 je málo a tak mohli mnohí ľudia získať pocit, že je to za nami. Že už sa nie je čoho báť. A medzitým sa zákop medzi očkovanými a antivaxermi mení na priepasť.

Za takmer tri dekády existencie samostatnej slovenskej justície sme tu mali len dve výraznejšie snahy o jej komplexnú reformu. Prvú na začiatku milénia, keď sa o ňu na ministrerstve spravodlivosti snažila progresívne zmýšľajúca skupina ľudí okolo Jany Dubovcovej a druhú, ktorú sledujeme práve teraz. Obe tieto reformné snahy spája cieľ, ktorým je efektívna a dôveryhodná justícia. Aj podľa výsledkov prieskumu, ktorý nedávno zverejnila Európska komisia, sa však tento cieľ zatiaľ nenaplnil.

Predstavenie Spomínam na Paríž, napísané v duchu Filipových piesní prináša nanovo jeho skladby, rešpektuje však originály. Titulná skladba mala podľa autora textu Milana Lasicu podtitul Splín slovenského intelektuála. Čím sú piesne Jara Filipa aktuálne a "rafinovane kultové" ?

Vyše dvanásťtisíc obetí pandémie zanechalo na Slovensku tisíce pozostalých neraz ustrnutých v smútku a beznádeji po strate blízkeho človeka. Psychiater Jozef Hašto hovorí, v čom je smútenie v tejto dobe iné, ako sa s ním vyrovnať a čím vyplniť prázdny priestor.

„​Sudkyňa sa nestotožnila len s dôvodom väzby útekovej, voči čomu podal prokurátor sťažnosť a sťažnosť podal aj obvinený. Týmto rozhodnutím súdu bola potvrdená dôvodnosť vzneseného obvinenia a zákonnosť doposiaľ zabezpečených dôkazov zo strany vyšetrovateľky v trestnom konaní,“​ uviedol pre TASR krajský prokurátor v Bratislave Rastislav Remeta.

V pondělí Ukrajina podala přihlášku do Evropské unie. Sebrat odvahu na tento krok trvalo Kyjevu skoro dvacet let, během kterých zažila země dvě revoluce a několik prezidentů neschopných či neochotných zemi skutečně reformovat. Navíc, čím více se Ukrajina k EU přibližovala, tím více Rusko dělalo pro to, aby jí v tom zamezilo.

Rozumieme zúfalej snahe Ukrajine dostať sa čím skôr do euroatlantických štruktúr. V ich situácii by sme zrejme žiadali to isté. Avšak zároveň musíme byť realisti.

Ešte pred pár dňami sa zdalo, že svet ustrnie v strachu a ustúpi zlu. Ale ruský fašistický režim – a jeho vyhrážanie sa jadrovými zbraňami – svoj cieľ nedosiahol. Slobodný svet sa nepoklonil diktátorovi, ale svedomiu.

K 11. marcu opustilo podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov Ukrajinu až dva a pol milióna ľudí. Humanitárni experti predpokladajú v najbližších mesiacoch ďalšie dva milióny utečencov. Slovensko bude stále častejšie cieľovou krajinou. Ako sme na tento nápor pripravení, koľko utečencov u nás pravdepodobne zostane žiť natrvalo a čím si cestou z Charkova do Bratislavy musela prejsť mladá Ukrajinka s osemročnou dcérkou?