Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko, utečenci, prijatie. Sme pripravení?

.michal Oláh .spoločnosť

K 11. marcu opustilo podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov Ukrajinu až dva a pol milióna ľudí. Humanitárni experti predpokladajú v najbližších mesiacoch ďalšie dva milióny utečencov. Slovensko bude stále častejšie cieľovou krajinou. Ako sme na tento nápor pripravení, koľko utečencov u nás pravdepodobne zostane žiť natrvalo a čím si cestou z Charkova do Bratislavy musela prejsť mladá Ukrajinka s osemročnou dcérkou?

Slovensko, utečenci, prijatie. Sme pripravení? Boris Németh Krízové lôžka pre ukrajinských utečencov na krátkodobý oddych zriadené Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave. Vysoká škola v súčasnosti ubytováva niekoľko desiatok utečencov na svojich internátoch.

po strastiplnej päťdňovej ceste z bombardovaného Charkova prekročili slovenské hranice EÚ niekoľko hodín pred svitaním siedmeho marca. Tridsaťpäťročná realitná maklérka Viktória utiekla s osemročnou dcérkou Mašou, otcom oslobodeným od brannej povinnosti kvôli vysokému veku a mladšou susedou z paneláku s jej sedemročnou dcérkou Saškou.    

chceme na Slovensku nájsť domov 

„Momentálne máme všetko potrebné,“ reaguje so slzami v očiach na našu otázku mladá Ukrajinka v sklade humanitárnej pomoci bratislavskej Vysokej školy sv. Alžbety, ktorá im poskytla ubytovanie na študentskom internáte. Z Charkova ušli autom druhého marca po bombardovaní do neďalekého tichého mestečka Lozova, kde prespali tri noci u kamarátky. Odtiaľ pokračovali do Dnepru, kde nastúpili na vlak smerom do Ľvova, aby prišli čo najbližšie k hraniciam EÚ. Vlak preplnený ľuďmi na úteku zostal stáť na polceste v Ternopiľe, odkiaľ sa už pre technické problémy nepohol ďalej. Niektorí si vzali taxík, im sa podarilo nájsť autobusové spojenie ku štyristo kilometrov vzdialenému hraničnému priechodu v Užhorode. Hranicu prešli po pár hodinách čakania v noci o tretej. Do siedmej rána zostali v humanitárnom stane, odkiaľ ich odviezol autobus do Košíc. Tu si našli lacné ubytovanie na jednu noc, aby sa „upokojili, dobre vyspali, okúpali, zohriali a rozmysleli si, čo ďalej“, vysvetľuje Viktória. 

Rozhodli sa pre Bratislavu, ktorú im odporučili spolu s kontaktnou adresou vysokej školy dobrovoľníci v pohraničí. Manželia oboch mladých žien zostali bojovať na Ukrajine v okolí Charkova. Zatiaľ sú v dennom kontakte. „Sme veľmi unavené, málo sme spali, oddýchneme si a potom sa rozhodneme, čo budeme robiť ďalej,“ vysvetľuje druhý deň po príchode do Bratislavy realitná maklérka. Slovensko pre ňu nie je tranzitnou krajinou, rada by tu s dcérou a otcom zostali, aby bola čo najbližšie k manželovi. Od pondelka si začínajú hľadať prácu a školu pre deti. „Ak sa nám to nepodarí, pôjdeme ďalej hľadať krajinu, kde sa bude dať žiť,“ dodáva pri rozlúčke.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite