Len dvanásť zástupcov ľudskej rasy dostalo unikátnu príležitosť prejsť sa po povrchu iného nebeského telesa ako Zem. Do minulého pondelka ich žilo sedem.

Už ako malý chlapec kopal u starej mamy na záhrade. Z hliny vyťahoval staré črepiny, očistil ich, roztriedil a zlepil. Keď vyrástol, rozhodol sa pre archeológiu. Erik Hrnčiarik.

Michael, český lektor, ktorý žije s vírusom HIV, bol ochotný predstúpiť pred médiá a vyrozprávať im svoj príbeh.​

Je ráno, ozýva sa dupot malých nôh a výkriky radosti. Deti sa prehrabujú v topánkach a vyberajú sladkosti, ktoré im tam istý bradatý dedo cez noc napchal. Pomedzi sladkosti sa váľa aj akási na dotyk gumená lopta. Nikdy tam nechýba – pomaranč.

Vy ste soľ zeme. Vy ste svetlo sveta, hovorí podľa jedného evanjelia Ježiš svojim učeníkom. Čo to znamená? A prečo im hovorí práve toto?

To vážne? Misionár ide do vesmíru, aby mimozemskej civilizácii priniesol bibliu? Aby im predstavil Boha? Vážne si chcem túto knihu prečítať? Pýtal som sa v duchu nad novou knihou Michela Fabera Kniha zvláštních nových věcí (Kniha Zlín, 2016). 

Veľká rodinná výprava, Vietnam. Znie to lákavo. Exotika, teplo, sem-tam spŕška. Takto krásne sa táto krajina z konca Ázie predstavuje, keď sedíte doma na gauči.

Nie je veľa tínedžerov, ktorí si po večeroch študujú judikatúry a v právnych podnetoch im dá za pravdu aj ministerstvo vnútra. Kde pramení jeho nadšenie zvádzať boj proti systému a prečo naňho poslanci podali žalobu? Jakub Čech.

​Mnohé nebankovky podnikajú aj napriek tomu, že im dokázali porušovanie zákona. Polícia nekoná – vraj je príliš zložité usvedčiť ich.

Na zemi ležia sklené tabule. Je ich veľa. V nich sa zračia tváre väzenkýň totalitného režimu. To, čo máte urobiť, je prejsť po nich. Občas sklo praskne. Tvár sa stratí v úlomkoch.