Narodil sa v roku 1938, zomrel – podľa mnohých z nás, čo sme ho poznali akosi priskoro – v januári 2006. Jeden z najvýznamnejších evanjelických farárov na Slovensku, Ján Bohdan Hroboň. Tento rok vyšla kniha jeho kázní a esejí.

„Ak si Rus kúpi jablko od Poliaka, získavajú obe strany. Inak by sa obchod neuskutočnil. Ak im to niekto zakáže, obaja budú chudobnejší. A je úplne jedno, či táto intervencia príde z Moskvy, alebo Bruselu. Obchodné sankcie vždy ničia bohatstvo a robia spoločnosť chudobnejšou,“ píše Juraj Karpiš. A dodáva, že „ak cez hranice prestane prúdiť tovar, skôr či neskôr ich môžu začať prekračovať armády“.

Chorvátskemu ostrovu Korčula v Jadranskom mori kedysi vládla „Serenissima“, benátska kupecká republika. Nad hlavnou bránou do starého mesta Korčula je dodnes znak Benátok, okrídlený lev, symbol apoštola Mareka.

Rozhovor s opátom kláštora premonštrátov v Jasove Martinom Štrbákom o babylonskom zajatí rehoľníkov a „čudnom“ 20. storočí.

Sochár a populárny pražský bohém David Černý má definitívne zaplatiť za urážku na cti 100-tisíc korún, čiže 3 500 eur. Povedal v Českej televízii o Milanovi Knížákovi, že je „kriploidní č...k“. (Bolo to na päť písmen a „čolek“ to nebol.)

Ako sa žije každodenný život, keď úspory zo dňa na deň stratia hodnotu, štát neprimerane zasahuje aj do toho, čo jeme a ako sa obliekame, keď vzťahy medzi ľuďmi vlčia? S hľadaním odpovede mi pomáhal pamätník mojej babičky, a najmä historička Gabriela Dudeková z Historického ústavu SAV.

Ako každý rok, aj toto leto strávia desaťtisíce Slovákov dovolenku na brehoch Jadranského mora. Vody, pri ktorých dnes turistky nenútene zhadzujú vrchný diel plaviek, zažili pred storočím vojnové operácie rakúsko-uhorského námorníctva. Slováci pri tom nechýbali.

Vyučený obuvník Jozef Klempa mal sotva dvadsať rokov, keď v lete 1914 vypukla prvá svetová vojna a on musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády. Domov sa vrátil až v lete 1920 ako československý legionár. O tom, čo videl a zažil medzitým, si viedol pozoruhodný denník.

Vo veku európskej krízy sme sa vydali na inšpekciu do dejiska prvej informačnej vojny. O tom, čo sa stane, keď navštívite bojové polia s Martinom Schulzom.

Veľká (ako sa jej hovorilo predtým) či prvá svetová (ako sa jej hovorí dnes) vojna bola najväčšou tragédiou Európy za posledných dvesto rokov. Bola skutočnou samovraždou Európy; ranou, z ktorej sa už ako civilizácia nespamätala. Bola oveľa väčšou tragédiou než druhá svetová vojna, ktorá bola heroickým zápasom proti protivníkovi, ktorého z morálneho hľadiska bolo nevyhnutné poraziť, pretože prvá svetová – na rozdiel od tej druhej – bola vlastne zbytočná.