Po sto rokoch 1814 – 1914 bezprecedentného vzostupu slobody, pokroku, hospodárskeho, kultúrneho a morálneho rozvoja, viedla k štyrom rokom a štyrom mesiacom zabíjania, po ktorých prišli: komunizmus, fašizmus, nacizmus. A po nich hodnotový relativizmus, morálny nihilizmus a politický etatizmus dneška. Teda úpadok, ba až zánik západnej civilizácie.
Čo nastalo bezprostredne po začiatku vojny? Mimoriadne vysoké straty vojakov cisárskej a kráľovskej (c. k.) armády. Prečo? Pretože šéf rakúsko-uhorskej kontrarozviedky, plukovník Alfred Redl, bol zradca a ruský špión (naverbovaný Rusmi najskôr preto, že bol homosexuál a oni ho vydierali). Predal Rusom rakúske vojenské plány proti Rusku a Srbsku (ktoré Rusi Srbom predali), takže aj keď c. k. monarchia v ďalších rokoch vojny vojensky uspela, v tom prvom boli jej straty mimoriadne vysoké – uvádza sa, že za Redlovu zradu zaplatilo životom až pol milióna jeho spoluobčanov, medzi ktorými boli aj mnohí naši predkovia.
Začiatok vojny zároveň znamenal koniec slobody politického prejavu, ktorá bola v monarchii po roku 1859 mimoriadna. To nás privádza k zaujímavému faktu: Monarchia vždy po porážke pripustila reformy. Takže bitka pri Solferine v roku 1859 viedla ku koncu Bachovho absolutizmu a k politickej slobode. Porážka v roku 1866 pri Hradci Králové viedla k tomu, že cisár ustúpil Maďarom a vznikol dualizmus. Ten bol extrémne nevýhodný pre slovanské národy, a tak, aby nestratili lojalitu voči monarchii, František Ferdinand d’Este a ľudia okolo neho, napríklad i Milan Hodža, ju chceli federalizovať na etnickom princípe.
K tomu však už nedošlo.
.autor je stĺpčekár .týždňa, píše z Prahy.
Čo nastalo bezprostredne po začiatku vojny? Mimoriadne vysoké straty vojakov cisárskej a kráľovskej (c. k.) armády. Prečo? Pretože šéf rakúsko-uhorskej kontrarozviedky, plukovník Alfred Redl, bol zradca a ruský špión (naverbovaný Rusmi najskôr preto, že bol homosexuál a oni ho vydierali). Predal Rusom rakúske vojenské plány proti Rusku a Srbsku (ktoré Rusi Srbom predali), takže aj keď c. k. monarchia v ďalších rokoch vojny vojensky uspela, v tom prvom boli jej straty mimoriadne vysoké – uvádza sa, že za Redlovu zradu zaplatilo životom až pol milióna jeho spoluobčanov, medzi ktorými boli aj mnohí naši predkovia.
Začiatok vojny zároveň znamenal koniec slobody politického prejavu, ktorá bola v monarchii po roku 1859 mimoriadna. To nás privádza k zaujímavému faktu: Monarchia vždy po porážke pripustila reformy. Takže bitka pri Solferine v roku 1859 viedla ku koncu Bachovho absolutizmu a k politickej slobode. Porážka v roku 1866 pri Hradci Králové viedla k tomu, že cisár ustúpil Maďarom a vznikol dualizmus. Ten bol extrémne nevýhodný pre slovanské národy, a tak, aby nestratili lojalitu voči monarchii, František Ferdinand d’Este a ľudia okolo neho, napríklad i Milan Hodža, ju chceli federalizovať na etnickom princípe.
K tomu však už nedošlo.
.autor je stĺpčekár .týždňa, píše z Prahy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.