Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zbytočná vojna

.roman Joch .časopis .prvá svetová vojna

Veľká (ako sa jej hovorilo predtým) či prvá svetová (ako sa jej hovorí dnes) vojna bola najväčšou tragédiou Európy za posledných dvesto rokov. Bola skutočnou samovraždou Európy; ranou, z ktorej sa už ako civilizácia nespamätala. Bola oveľa väčšou tragédiou než druhá svetová vojna, ktorá bola heroickým zápasom proti protivníkovi, ktorého z morálneho hľadiska bolo nevyhnutné poraziť, pretože prvá svetová – na rozdiel od tej druhej – bola vlastne zbytočná.

Po sto rokoch 1814 – 1914 bezprecedentného vzostupu slobody, pokroku, hospodárskeho, kultúrneho a morálneho rozvoja, viedla k štyrom rokom a štyrom mesiacom zabíjania, po ktorých prišli: komunizmus, fašizmus, nacizmus. A po nich hodnotový relativizmus, morálny nihilizmus a politický etatizmus dneška. Teda úpadok, ba až zánik západnej civilizácie.
Čo nastalo bezprostredne po začiatku vojny? Mimoriadne vysoké straty vojakov cisárskej a kráľovskej (c. k.) armády. Prečo? Pretože šéf rakúsko-uhorskej kontrarozviedky, plukovník Alfred Redl, bol zradca a ruský špión (naverbovaný Rusmi najskôr preto, že bol homosexuál a oni ho vydierali). Predal Rusom rakúske vojenské plány proti Rusku a Srbsku (ktoré Rusi Srbom predali), takže aj keď c. k. monarchia v ďalších rokoch vojny vojensky uspela, v tom prvom boli jej straty mimoriadne vysoké – uvádza sa, že za Redlovu zradu zaplatilo životom až pol milióna jeho spoluobčanov, medzi ktorými boli aj mnohí naši predkovia.
Začiatok vojny zároveň znamenal koniec slobody politického prejavu, ktorá bola v monarchii po roku 1859 mimoriadna. To nás privádza k zaujímavému faktu: Monarchia vždy po porážke pripustila reformy. Takže bitka pri Solferine v roku 1859 viedla ku koncu Bachovho absolutizmu a k politickej slobode. Porážka v roku 1866 pri Hradci Králové viedla k tomu, že cisár ustúpil Maďarom a vznikol dualizmus. Ten bol extrémne nevýhodný pre slovanské národy, a tak, aby nestratili lojalitu voči monarchii, František Ferdinand d’Este a ľudia okolo neho, napríklad i Milan Hodža, ju chceli federalizovať na etnickom princípe.
K tomu však už nedošlo.   
.autor je stĺpčekár .týždňa, píše z Prahy.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite