Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub

„Ak si Rus kúpi jablko od Poliaka, získavajú obe strany. Inak by sa obchod neuskutočnil. Ak im to niekto zakáže, obaja budú chudobnejší. A je úplne jedno, či táto intervencia príde z Moskvy, alebo Bruselu. Obchodné sankcie vždy ničia bohatstvo a robia spoločnosť chudobnejšou,“ píše Juraj Karpiš. A dodáva, že „ak cez hranice prestane prúdiť tovar, skôr či neskôr ich môžu začať prekračovať armády“.

Jurajovi Karpišovi rozumiem a z ekonomického hľadiska má pravdu. Slobodná ekonomická výmena je lepšia ako neslobodná a ešte lepšia ako vojna. Lenže na Ukrajine už je situácia, keď „hranice prekračujú armády“. Lebo tie masívne konvoje ruských tankov, transportérov a vojakov nemôžu byť zároveň ruské aj ukoristené, ako si šliape raz tak a raz onak na jazyk najnovší veliteľ – koho vlastne, keď sa nepodarilo rozpútať občiansku vojnu? Záškodníkov, rozvratníkov, separatistov? Jeho chlebodarcovia mu museli, zrejme ako pri zostrelenom civilnom lietadle, vysvetliť, že vedú aj propagandistickú vojnu a že svojím perím sa v nej môžu chváliť len po dokonanom úspechu ako na Kryme a dovtedy musia čušať. Od koho mala byť napokon tá korisť, keď sa koristníci nemôžu tváriť, že ich ukoristili od Rusov?
Ale poďme ešte ďalej. Ukrajinské zbrojovky sa správajú ekonomicky. Fabriky v Charkove a inde živia vyše dvadsaťtisíc ľudí. Predávajú ešte stále napriek politickému zákazu súčiastky do ruských zbraní, ktoré možno následne zabíjajú Ukrajincov. Takto vyzerá do absurdity dotiahnutý svet, v ktorom sa dostanú do konfliktu ekonomické a politické slobody. Lebo o to ide. Sloboda nie je abstraktný pojem. V dejinách nastávajú situácie, keď nejaké spoločenstvo ľudí musí rozhodnúť o svojom budúcom údele. Tak sa správalo Slovensko v SNP, a nedokázalo rozhodnúť povojnové Československo, ktoré sa namiesto zápasu o politickú a ekonomickú slobodu podriadilo s odôvodnením, že iní rozhodli za nás. Bez toho, aby aspoň skúsilo vzdorovať ako Rakúšania či Juhoslovania.
Ale niekedy treba voliť aj medzi ekonomickou a politickou slobodou, a o to je to ťažšie. Ak by sa Ukrajina nerozhodla pre politickú slobodu, stratila by definitívne aj ekonomickú. O čo prichádza na ceste k slobode, vidíme na vlastné oči, lebo z nej nemožno odrátať ekonomické straty ani obete na životoch. Nevieme ani, či ju dosiahne a aká bude jej cena, ale vieme, že cena za slobodu býva vysoká. Aká je cena neslobody, vieme z vlastných dejín – spervertovaná neslobodná spoločnosť. Tie sankcie Európskej únie a Spojených štátov sú náhradkou za otvorený vojenský konflikt. V tom je ich slabosť. Či aj sila, v tejto chvíli nevieme.
Ináč – o sankciách proti Rusku nerozhoduje Brusel, ale vlády štátov Európskej únie a NATO. Tá naša sa ústami svojho predsedu správa len tak, ako nám velí tradícia a zvyk, lebo tak sa správali všetci slovenskí potrimiskári – voči československému „federálu“, ríšskemu Nemecku, voči Maďarom v Uhorsku a Habsburgovcom v Rakúsku. Vonku, v Bruseli, Prahe, Budapešti, Viedni držia hubu a krok a doma štekajú na mesiac.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite