Alojz Štróbl

.časopis .téma 19.12.2010

Umelcov, ktorí pochádzajú z tohto územia, svojím dielom presiahli miestny kontext a dnes sa k nim hlási aj Slovensko, je viacero. Taký je spisovateľ Sándor Márai z Košíc či maliar Ladislav Mednyánszky, rodák z Beckova. Ale nemalo by sa zabúdať ani na veľkého sochára 19. storočia, Alojza Štróbla.

Naši zabudnutí velikáni

.martin Hanus .eva Čobejová .jozef Majchrák .lukáš Krivošík .časopis .téma 19.12.2010

Je síce potešiteľné, že v posledných rokoch sa do verejného povedomia dostalo pár slovenských géniov, ktorí takmer zapadli v prachu dejín. Napríklad Ján Lajčiak. Sú tu však ďalší, ktorí takisto presiahli hranice našej krajiny, zanechali jedinečné dielo alebo vynikli neuveriteľnou odvahou, no dnes sú na Slovensku prakticky neznámi. Neraz si ich privlastňujú okolité národy, hoci to boli Slováci alebo prinajmenej hovorili v našom jazyku. Na nasledujúcich stranách sme vybrali päť ľudí, ktorí to všetko spĺňajú. Päť ludí, ktorých treba vyniesť zo zabudnutia.

Hudba v škatuli

.peter Bálik .časopis .hudba 19.12.2010

Svetové nahrávacie spoločnosti už roky vedú vopred prehraný boj s internetovými pirátmi. Dokonca sa tomu nehovorí pirátstvo, sťahovanie hudby zo siete sa stalo normou. Jedinou účinnou zbraňou nahrávacích spoločností proti downloadovaniu sú dnes len boxety – veľké škatule, obsahujúce všetko možné, od cédečiek až po gitarové brnkadlá. Prečo? Ich obsah, s výnimkou hudby, sa totiž nedá stiahnuť z netu.

Päť minút, päť rokov

.časopis .fenomén 13.11.2010

Znie to ako fikcia z filmu, no bol to prejav (ne)skutočnej odvahy a statočnosti. Dňa 25. augusta 1968 sa na moskovskom Červenom námestí zišlo osem sovietskych občanov, aby vyjadrili nesúhlas s vojenskou inváziou do Československa.

Liptovské komunálne dno

.martin Droppa .časopis .týždeň doma 13.11.2010

Keď v roku 2006 vyhral komunálne voľby v Liptovskom Mikuláši Ján Blcháč, bývalý riaditeľ miestnej Liptovskej mliekárne, ktorýsi z Mikulášanov poznamenal, že Blcháč čoskoro mesto „rozpredá ako tú bryndzu“.

Tory od labouristov

.paul Johnson .časopis .týždeň vo svete 14.11.2010

Tony Blair patrí k najzáhadnejším postavám našich politických dejín a pravdepodobne ňou aj zostane. Jeho memoáre, hoci občas pozoruhodne dobre napísané – napríklad úvodná kapitola, ktorá opisuje večer, keď sa stal premiérom, je nesmierne zábavná – a uprostred vaty aj kde-tu ostro výstižné, nám o ňom neprezradia viac, než sme vedeli.

Kto je Viktor Orbán?

.štefan Hríb .časopis .editorial 18.10.2010

Milí slovenskí konzervatívci, ale aj liberáli, no najmä vy, naši spoloční maďarskí priatelia, mám na vás veľkú prosbu. Pomôžte mi odpovedať na otázku, kto je Viktor Orbán.

Stredné Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .európa 18.10.2010

Bol som smutný, no vlastne len trochu, hoci päťtisíc eur, to človeka zamrzí. Lenže na cenu Európskeho parlamentu za žurnalisticku som s českou nomináciou nemal šancu.

Ako pomôcť Srbsku?

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma 26.09.2010

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.

Vo vzduchu visí krach

.jana Shemesh .časopis .týždeň vo svete 05.09.2010

Americkí prezidenti pravidelne – a naivne – vstupujú do rieky s názvom izraelsko-palestínsky mierový proces. Posledných takmer štyridsať rokov si každý z nich myslí, že to vyrieši. Zaiste, posuny nastali.