Lakmusovým papierikom vyspelej politickej kultúry je politická satira. Štát, zbavený kritickej reflexie, má tendenciu zbujnieť a zmutovať na totalitného molocha, ktorý sa berie až príliš vážne. Nie náhodou spája všetky dystopie obava z ľudského smiechu. Preto ma najprv mrzí, a hneď potom veľmi znepokojuje, že poriadnej politickej satiry na Slovensku dnes takmer niet. Vypovedá to o nás totiž viac, ako by nám bolo príjemné. Nechce sa nám na politike smiať, značí to, že nám začína byť ľahostajná, a to je vôbec najväčší problém. Nedávame pozor, a tak si robia, čo chcú.

Hovorí, že Rakúšania sa nevyrovnali so svojím fašizmom. Jeho vášňou je však Európa, ktorej elity a obyvateľov presviedča, že lepší svet nastane až vtedy, keď budú celkom zrušené národné štáty. Rakúsky spisovateľ a esejista Robert Menasse.

Výbuch plynu v Prahe mi minulý týždeň zničil školu. Každý študent si niekedy v návale povinností a lenivosti prial, aby „vybuchla škola“. Ale keď sa vám to naozaj stane, výsledkom nie je radosť, ale slzy.

V obrovskej „nicote" prvej polovice sedemdesiatych rokov sme sa v krčme často zhodli na tom, že komunisti to už dlho nevydržia a že Kuře v hodinkách je najlepšia domáca rocková platňa. Vedomie oboch vecí nás hrialo a posilňovalo.

Rapper Branislav Kováč, alias Vec, nedávno získal dve ceny na Radio Radio_Head Awards. Albumom roka 2012 sa stalo jeho CD Stereo Farbo Slepo, ktoré si prvýkrát vydával sám. Vraj je zdravé pridať si k tvorbe aj troška administratívnej práce a biznisu.

Beto bol jedným z tých, ktorí rozdávali údery v auguste 1994. Vo svojej helme, od malty postriekaných nohaviciach a so železnou tyčou v ruke išiel proti demonštrantom počas protestov Maleconazo. Pracoval vtedy na stavbe a cítil sa ako príslušník elity. Na raňajky mal mlieko, izbu, kde spal s kolegami a plat vyšší ako ktorýkoľvek lekár. Mladosť strávil stavaním hotelov, ale pred desaťročím rozpustili jeho brigádu a stal sa nezamestnaný. Nechcelo sa mu vracať do dediny Banes, kde sa narodil, ani jemu, ani mnohým ďalším z jednotky, ktorá ochotne postaví múr alebo si udrie.

Je to naozaj neuveriteľné, ale ešte pred niekoľkými týždňami som doma na Slovensku pozýval zopár svojich priateľov do Pakistanu. Odporúčal som im, aby navštívili najmä hornatý sever krajiny, ktorý sme doteraz my, čo tu žijeme už niekoľko rokov, považovali stále za oblasť bezpečia.

Dvadsiateho piateho mája si určite nenechám ujsť Depeche Mode na štadióne Pasienky v Bratislave. Videl som ich dvakrát, vždy na bývalom štadióne Interu a bol to rozdielny zážitok. Prvýkrát boli fantastickí, koncertu prialo aj počasie a trojica hudobníkov vtedy vydala veľmi dobrý comebackový album Playing The Angel, z ktorého odohrali viacero vecí. Tie zneli naživo ešte lepšie ako na platni. Možno to bolo aj tým, že tu DM boli vôbec prvýkrát. Kapela sa vrátila na Slovensko o pár rokov neskôr v rámci albumu Sound Of The Universe.

Fínska jeseň, najfarebnejšie ročné obdobie, sa nazýva „ruska“. Vonia po jablkách, je šuchotavá ako opadané lístie, krehká ako slimačie ulity na mokrých chodníkoch. Studené noci, sychravé rána, slnečné popoludnia, hra farieb a svetla. Zo žltého napadaného lístia vytŕčajú vyschnuté dubáky. Tu ich volajú „chutné hríby“. Podľa toho, na akom podklade rastú, dostávajú ešte prívlastok hríb sosnový, smrekový, brezový. Duby tu nerastú, takže o dubákoch Fíni nechyrujú.

Za 22 rokov, čo sledujem politiku, som videl mnoho rozchodov, ktoré zaboleli. Ten posledný, ktorý sa udial v SaS, patrí k tým smutnejším.