Zaujal už debutom, na ktorý nadviazal nezabudnuteľnou drámou o závislosti, nádherným sci-fi aj dvojicou intímnych drám. Teraz má Darren Aronofsky v kinách film matka! a hovorí sa o jeho prvom kroku vedľa. Ibaže by to bolo trochu inak.

Marco Politi je známy taliansky vatikanista. Napísal knihy o Jánovi Pavlovi II. a Benediktovi XVI., sprevádzal ich na viac ako 80 cestách po svete. Teraz vyšla v českom preklade jeho kniha František mezi vlky.

Dňa 22. augusta by sa dožil 95 rokov jeden z najvýznamnejších sci-fi spisovateľov vôbec, Ray Bradbury, samozrejme, ak by pred troma rokmi v júni neumrel. Bradburymu, kovanému scifistovi, sa podarilo presadiť aj v širšom literárnom mainstreame, k žánru neprívetivom, čo v praxi znamená, že ho čítali a čítajú aj ľudia, ktorí inak o sci-fi ani nezavadia.

Siedmeho júla 2007 vydal pápež Benedikt XVI. dokument Motu proprium (z vlastnej vôle) Summorum Pontificum (Najvyšší veľkňazi). Dovolil ním v rímskokatolíckej cirkvi sláviť liturgiu spred roku 1969.

Arrival, teda Prichádzajúci, ale zmysluplné sú i ďalšie významy – prílet, príjazd, pristátie, prírastok, hosť, vrátane slovenského distribučného názvu Prvý kontakt, je americký sci-fi film, ktorý znovu raz dokazuje, že nie všetko už sme v kinách videli a počuli.

Arthur C. Clarke v pokračovaní románu Vesmírna odysea vymyslel fiktívnu vesmírnu loď a nazval ju kozmonaut Alexej Leonov. Svoj úspešný sci-fi román venoval skutočnému Leonovovi a disidentovi Andrejovi Sacharovovi. Netušil, aké problémy tým spôsobil.

Toto leto sme zázračne skočili z jedného festivalového zázraku do druhého. Ak je Pohoda sci-fi zázrak, ktorý prorokuje Slovensko roku 3020, český Vlčkovicefest pôsobí skôr ako bájny návrat do čias predvojnovej ľudskej ohľaduplnosti. 

Keď do vesmíru, tak samozrejme na Mars. Z popkultúry o ňom vieme prakticky všetko, čo by sme kedy potrebovali vedieť. Za tých sto rokov, čo je Mars veľmi vďačnou sci-fi témou, už sa stihol stať kadečím, napríklad aj ďalšou zo sovietskych socialistických republík. Stalo sa tak najprv v románe Alexeja Tolstoja Aelita, kráľovná Marsu (1923) a vzápätí v jednom z prvých čistokrvných filmových scifíčok vôbec, rovnomennom sovietskom filme režiséra Jakova Protazanova (1924). 

Podľa Richarda Sulíka a Daniela Lipšica výber daní kolabuje aj vďaka predraženému informačnému systému, ktorý navyše spustili v nesprávnom čase.

So Soňou Szomolányi o vplyve čítania Jacka Londona, Makarenka, Vinnetoua, Marie Curie a sci-fi na budúcich nositeľov prezidentských radov.