Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Najšťastnejší režisér na svete

.filip Olšovský .kultúra .film

Zaujal už debutom, na ktorý nadviazal nezabudnuteľnou drámou o závislosti, nádherným sci-fi aj dvojicou intímnych drám. Teraz má Darren Aronofsky v kinách film matka! a hovorí sa o jeho prvom kroku vedľa. Ibaže by to bolo trochu inak.

Najšťastnejší režisér na svete FABIO GUINALZ/FOTOARENA/SIPA USA/PROFIMEDIA 19. september 2017 São Paulo, Brazília: Darren Aronofsky uvádza svoj najnovší film matka!

režisérska kariéra Darrena Aronofskeho sa dá až podozrivo symetricky rozdeliť na desaťročné celky. Práve sa končí tretí z nich, ten najkontroverznejší, počas ktorého stihol získať aj stratiť množstvo fanúšikov. No pri hľadaní odpovede na otázku, v čom spočíva kúzlo jedného z najlepších režisérov súčasnosti, treba preskúmať najmä prvé dve dekády.

Tá prvá sa začala niekedy v polovici osemdesiatych rokov, keď tínedžerský syn učiteľov z newyorského Brooklynu Aronofsky narazil na debut krajana Spika Leeho s názvom She's Gotta Have It (Ona to musí mať). Lee ho natočil za pätnásť dní vo vlastnej produkcii a so skromným rozpočtom necelých dvestotisíc dolárov. Aronofsky bol unesený, vzdialený vesmír Hollywoodu, o ktorom od detstva sníval, sa mu odrazu zdal oveľa bližšie. Stačilo doštudovať všetko know-how, nájsť zopár podobných nadšencov a hlavne zohnať tých pár „drobných“.

Aronofsky neotáľal. Prvý bod splnil do roka – zapísal sa na Harvard, kde sa zoznámil s kameramanom Matthewom Libatiqueom, bez ktorého pomoci od študentských čias nenatočil žiadny film. K tomu sa neskôr pridal aj hudobný skladateľ Clint Mansell, druhá kľúčová postava, bez ktorej by o Aronofskom možno dodnes nikto nepočul. Keď bolo ústredné trio niekedy v polovici deväťdesiatych rokov kompletné, mohla sa začať druhá, umelecky najstrhujúcejšia dekáda Darrena Aronofskeho.

najprv zarob, potom strihaj

V roku 1996 mal Aronofsky za sebou niekoľko kratších študentských filmov a v rukách držal svoj scenár na film Pi, z ktorého boli všetci naokolo nadšení. Stále však bola v ceste tretia prekážka – financie. Aj zopár tisíc sa zdalo ako nedosiahnuteľný cieľ, a tak Aronofsky obiehal svojich priateľov a pýtal od nich drobné sumy. Sľuboval, že ak bude mať film úspech, za každú požičanú stovku vráti donorom stopäťdesiat dolárov. Scenár bol asi naozaj presvedčivý, Aronofskemu sa podarilo vyzbierať šesťdesiattisíc a mohol točiť.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite