Tento týždeň si napravím pokazenú chuť z minuloročnej Pohody! Írski Villagers boli práve uprostred koncertu na minuloročnej Pohode, ja hneď pod pódiom, medzi -násťročnými fanúšičkami a predomnou sa odohrával môj najväčší festivalový zážitok. Keď vtom začal pofukovať silný vietor a nebo za pódiom úplne sčernalo. V jednom momente vybehol na pódium môj kolega a šéf tejto scény Ďuro Kušnierik a uprostred jednej z nových pesničiek skupiny koncert zrušil. Mal som ho chuť zabiť, ale nedalo sa inak.

Príbeh prezidentských volieb, ktorým sa práve svetu prezentuje Česko, je v mnohom poučný. Ale je aj krásny – postupom Karla Schwarzenberga do druhého kola prekonalo Česko samo seba.

Keďže nasledujúcimi myšlienkami asi popudím veľa čitateľov, musím najprv niečo vysvetliť. Keď som v roku 2009 písal pre tento časopis stĺpčeky z Bruselu, dospel som k presvedčeniu, že spôsob, akým funguje Európska únia, treba odmietnuť ako nelegitímnu vládu.­­ Ale dnes sa na Brusel dívam z iného postoja a s inými nádejami.

Konštantínopol, druhý Rím, padol v roku 1453. Zničila ho prvá veľká delostrelecká paľba v dejinách, ktorá navždy zmenila vojenské dejiny. Začiatkom roka 1452 prišiel do Carihradu uhorský odlievač diel, volal sa Orbán a hľadal šťastie na cisárskom dvore. Ako jeden z narastajúcej skupiny technických žoldnierov, ktorí núkali svoje remeslo po celom Balkáne, ponúkol cisárovi Konštantínovi XI. jedno z najväčšmi cenených umení tých čias: schopnosť odlievať veľké bronzové delá.

Knihy sa nedajú sfilmovať. Teda, dali by sa, ale ako by to vyzeralo? Úvodný záber na knihu, pokojne zo všetkých strán, potom záber na prvú stránku, na druhú, na tretiu, a tak ďalej až do konca. Tak minúta na stranu, tristo strán, tristo minút, veľmi dlhý film a čosi mi vraví, že by sa sfilmované knihy asi s veľkým diváckym úspechom nestretli.

Predseda krajského súdu v kosovskom Gjilane Zyhdi Haziri dobre rozumie odkazu slovenskej diplomacie, že sa na neho teraz upiera veľa očí. Minulý týždeň rozhodoval o vydaní či nevydaní Bakiho Sadikiho na Slovensko. Reportér .týždňa bol pri tom.

Dlhé roky hovorí o transparentnosti, finančnej gramotnosti či potrebe pokory vo finančníctve. No banka, v ktorej pôsobí, musela tento rok veľa vysvetľovať. Člen Predstavenstva Privatbanky Miron Zelina.

Čím lepšie vieme liečiť srdcovo-cievne a iné ochorenia, tým vyššieho veku sa dožívame a vo vyššom veku začínajú hrať čoraz vážnejšiu úlohu choroby, ktoré sa v minulosti až tak často nevyskytovali (jednoducho preto, že sa nevyskytovalo až toľko starších ľudí). Jednou z nich je ochorenie s hrôzostrašným názvom: chronické zlyhávanie srdca.

Spýtal som sa Martina, prečo sa jeho knižka volá Jeden výdych koňa. Odpovedal mi: „Prečítaj si úvod, tam to je.“ Prečítal som si a bol som očarený.

Asi si väčšina z vás nedokáže predstaviť, čo je to existovať takmer tri týždne bez teplej sprchy. A existovať bez nej v Himalájach na konci novembra. Aj keď väčšina minihotelíkov na treku okolo Annapurny sľubuje „hot shower 24 hour" márne vysvetľujem svojim turistom, že je to „poloodrb“ a znamená to, že prevádzkar má jeden minipidi solar panel a teplú sprchu schytajú maximálne tak prví traja ľudia, čo prídu, a aj to len pred treťou hodinou, kým ešte svieti slnko. Ja už som sa tými rokmi tu naučila neumývať. Čovek, ktorý sa chce v Himalájach stále umývať, zaručene ochorie. Či už mu ide teplá voda, alebo nie. Týždeň vydržím v pohode, merino vlna nesmrdí a prach sa dá oprášiť.