Písali sme tu o rôznych talianskych jedlách z cestovín a pri všetkých sa použitie masla či smotany spomínalo ako smrteľný hriech. Kde sa potom vzala móda vytvárať husté, smotanové omáčky a servírovať ich hosťom? Môžu za to fettuccine Alfredo.

Je máj, lásky čas. A ako vieme, tá chodí zásadne cez žalúdok. Okrem chutnej večere sa však ľudstvo lásku pokúšalo poistiť rôznymi zázračnými spôsobmi, medzi ktoré patrili užívanie bylín, koreňov či bizarných potravín. Zo všetkých afrodiziák je tým najzvláštnejším ženšen.

Máme ho pred sebou každé sviatky. Predovšetkým na Vianoce, no nepohrdne ani inými. Pozerá na nás z ponuky koláčov nakrájaný na úhľadné plátky. Mrká orieškami, vábi kandizovaným ovocím, no nik po ňom až tak nesiaha. My mu hovoríme biskupský chlebíček.

Všetci ho poznáme. Mladí, starí, najstarší, no vždy pod iným názvom. Naše babičky ho volali kapustový, rodičia ho kupovali v mliečnych baroch pod bizarnými menami a my si pomaly nevieme predstaviť svoju obligátnu návštevu burgrárne bez vlhkej kôpky šalátu Coleslaw.

Úhľadne naukladané na tanieriku alebo pohojdávajúce sa v čírom vývare na dne porcelánovej misky. Malé chutné vrecká pripomínajúce pirohy, pelmene či varenniky, ibaže v čudnom, trošku rožkatom tvare, ktorý je do seba naskladaný ako plisovaná sukňa. Taštičky gyoza.

Niet takej možnosti, že by ho človek potulujúci sa po juhovýchodnej Ázii neochutnal. A nielen tam. Opekané rezance s rôznymi mäsovými či zeleninovými zložkami za sprievodu troch výrazných koreninových prísad už nájdeme hádam v každom kúte s rýchlym občerstvením. Pad thai.

Sedí ráno pri stole, s hrôzou pozerá na permanentku. Potom jej oko padne na tašku s vecami na cvičenie, ktorým nepovie inak ako „telesná“, aj keď pri tom slove chytá jej tréner vždy neutíšiteľný záchvat smiechu. Vzdychne si, nikam nejde: „Radšej si zalejem pu-er.“

Niet pochýb, je to naša národná plodina, či chceme alebo nechceme. Nedá sa z nej upiecť chlieb, ani do koláčov ju už nehádžeme, maximálne do perníka. K mäsu zopár guľôčok. No ak príde na rad slovenský alkohol, tam sa neváha. Borievka.

Nepoznám kuchára, ktorý by sa rád nepredvádzal. Majú to v krvi. Už len keď machrujú s krájaním cibule. Je v tom kus akrobacie, nebezpečenstva, má to rytmus aj pointu. Hotový cirkus. A to sa ešte nezačali hrať s ohňom!

Tak ako naše odievanie, aj jedlo pravidelne podlieha rôznym módnym vlnám. Raz je na výslní to, inokedy ono. Často niečo upadne do zabudnutia, aby sa po rokoch vynorilo s novonadobudnutou slávou. Výnimkou nie sú ani zákusky. Éclair.