"Nechceli sme nahrať platňu len pre peniaze," hovorí Einar Örn o tom, prečo kapela Sugarcubes, ktorú spolu s Björk založil, existovala len 6 rokov.

Tento rok nebude v Bratislave Wilsonic. Môžme si za to sami.

Nie, nejde o dynastickú rošádu medzi Fidelom a Raúlom. Tá je zavŕšená. Začala sa druhá kapitola: uvoľňovanie vzťahov s úhlavným nepriateľom na severe. Fidelova diktatúra od roku 1959 stála na tvrdom antiamerikanizme. Raúl sa teraz chystá urobiť s Američanmi najdôležitejší obchod svojej kariéry. Jeho nádejný „veľký brat“ sa nes volá Obama.

Kúpil som si nedávno CD, aj keď klasik radí „kúp mi knihu“. Nie je to nič výnimočné, CD si kupujem stále, napriek tomu, že mám už takmer rok i-Pod.

Americká skupina Faith No More hrala po 22 rokoch opäť v Bratislave. Vtedy šlo o jeden dôležitý generačný koncert, minulú stredu sa v NTC hlavne spomínalo.

Dve výročia, ktoré pripadli na tento mesiac, ovplyvnili nielen osud Anglicka, ale aj západnej civilizácie. Magna Charta z roku 1215 uchováva ideu vlády práva, Waterloo v roku 1815 umožnilo storočie bezprecedentného pokroku a prosperity. V Magne Charte zaznie vyhlásenie: „Nikomu nepredáme, nikomu neuprieme a nikomu nebudeme klásť prekážky v práve na spravodlivosť.“ Osemsto rokov po tom, ako bola Magna Charta slávnostne uzavretá medzi kráľom a jeho poddanými, anglické právo stále neohrozene vládne, ľudia z celého sveta sa tlačia do Londýna, aby tu našli spravodlivosť. Princíp vlády práva, a nie svojvôľa moci zostáva kotvou slobody.

Milióny rokov sme žili v sexuálne uvoľnenom, lenivom, beztriednom paleolitickom raji, pokiaľ nás z neho do krutej reality plnej vojen, driny od svitu do mrku, chudoby, chorôb, žiarlivosti a monogamie neuvrhlo poľnohospodárstvo!

Pred tridsiatimi štyrmi rokmi sa v slovenských mestách začali na fasádach domov náhle objavovať neznáme tmavé škvrny. Možno by škvrny dodnes zostali bez povšimnutia, keby sa na ne pozornejšie nezahľadel istý odborník na život pavúkov.

Za 24 rokov, čo som novinár, som zväčša komentoval spory o reformy a kultúrnosť na Slovensku. V posledných rokoch však sledujem už len spory o moc. Sú teda reformy a kultúrnosť už vybojované?

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.