Pre vedcov a vedkyne sa tesne po pandémii stal Pfizer vysneným zamestnávateľom a mnohým sa ich túžba po práci v ňom splnila. Dnes však tento sen naráža na drsnú finančnú realitu.

Takýto spôsob riadenia ministerstva kultúry podľa nich vedie len k neznášanlivosti a chaosu, a spomaľuje kultúrny rozvoj a degraduje celú spoločnosť.

Pred 79 rokmi oslobodili koncentračný tábor v Osvienčime. Ešte predtým sa našli odvážlivci menom Wetzler a Vrba, ktorí neverili, že jediná cesta odtiaľ vedie cez komíny krematórií.

V septembri, keď je u nás pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia, aj v januári, keď je Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu kladieme na pamätník v mieste zbúranej Neologickej synagógy vedľa Dómu Sv. Martina kamienky.

„Nemůžete si vzít všechna zavazadla na všechny cesty, které máte před sebou. Nežijeme ve světě, kde všechny cesty jsou spirály a jestliže po nich jdeme dostatečně dlouho, přibližujeme se ke středu, který nakonec nalezneme. Žijeme spíše ve světě, kde se každá cesta po několika kilometrech dělí na dvě, každá z nich po chvíli opět na dvě další a na každém z těch rozcestí stojím před rozhodnutím…“ C. S. Lewis, Velký rozvod nebe a pekla

Sneh na streche môže narobiť veľa problémov. Najmä v prípade plochej strechy, kedy je ho potrebné odstraňovať. No i šikmé strechy by mali byť vybavené doplnkami, ktoré zabránia náhlemu zosuvu snehu.

Plastový odpad je dnes jedným z najväčších problémov pre životné prostredie. Podľa Eurostatu sa len v Európe ročne vyprodukuje až 60 miliónov ton plastov, no zrecyklovať sa darí len zhruba 40 %. V globálnom meradle je to podľa OECD dokonca menej než 10 %.

Vysokoškolský život nestihli tohtoroční prváci takmer vôbec zažiť a po pár týždňoch prezenčnej výuky sa presunuli naspäť domov. Občas im vtrhnú do izby mladší súrodenci, niektorých vyučujúcich nezaujíma ich problém s internetom, no na druhej strane online výuka šetrí ich čas a peniaze. Ako zvládli svoj prvý semester vysokoškolského štúdia doma a aký to malo vplyv na kvalitu ich vzdelania, hovoria tri študentky Paula Mihalčínová, Filoména Ághová a Viktória Májková.

Čupia v tom hlbokom tanieri, biele a nadýchané, ako také mľandravé, čerstvo vyliahnuté operence. Pod nimi mláčka, jemná omáčka podľa nášho priania, ktorá vonia široko-ďaleko. Nedá sa im odolať. Ak sú správne pripravené, chutia ako nebeské oblaky. Gnocchi (čítame ňoky).

A v novej verzii. Patrí k ľudskej povahe, že nové výzvy posudzujeme vo svetle minulých, ktoré sme viac či menej úspešne zvládli, no ktoré nikdy nie sú celkom totožné. Má to aj ďalší prirodzený, no nemilý dôsledok: nevieme dosť efektívne predchádzať niečomu, či aspoň zmierniť prípadné dopady niečoho, čím sme zaskočení – či už pre nedostatok skúseností, alebo preto, že dostupné skúsenosti ignorujeme.