Na celej americkej diskusii o Líbyi cítiť tieň Iraku. Z jednej aj druhej strany. Demokrati zdôrazňujú hlavný rozdiel oproti „Bushovej vojne“, ktorým je súhlas Bezpečnostnej rady OSN podporený Parížom, Londýnom a Arabskou ligou, republikáni zase istý príklon – ako to nazval neokonzervatívec Charles Krauthammer z Washington Post – k Bushovej „agende slobody“. Jedni aj druhí však majú svoje výhrady.

Útlocitné dámy pri pohľade na jeho takmer lysý chvost upadajú do mdlôb. Drsní chlapi si jeho obraz dávajú tetovať na predlaktie a hrdia sa jeho menom sťa prezývkou. Sú takí, ktorí o ňom spievajú, iní zase píšu.

Darmo niektorí hovoria, že je to len taká príloha, osviežujúci dip či toping na ovocnom koláči. Kto ochutnal, ochotne si zoderie topánky, len aby to po obchodoch zohnal. Môj známy tomu hovorí čistý prínos. Ja zase čistý fet. Creme fraîche.

Japonec Masahiko, ktorý už niekoľko rokov žije na Slovensku, dal na rady svojej manželky a a vybral sa spoznávať slovenské mestá, aby zistil „čo sú tí Slováci zač.“ To je hlavná dejová línia nového dokumentu Slovenskej televízie Z mesta do mesta od tímu autorov, medzi ktorými je aj Peter Kerekes, autor úspešného dokumentárneho filmu Ako sa varia dejiny.

Andrej Ďurkovský začínal svoju kariéru ako vodohospodársky projektant. Iróniou je, že posledná kvapka trpezlivosti straníckych kolegov kvapla práve z vodární.

Servus Emil, na Dušičky som bol na hroboch. Čo sa týka hrobov, mám kam chodiť, len neviem, či niekto bude chodiť na môj. Ale, keď sa to tak vezme, je mi to fuk. Mohol by som si želať, aby môj popol rozprášili, ale nemám ani tušenia, že kde. Na Slavíne to by bolo asi nevhodné, predsa len by som mal byť skromnejší a na nejakom bezvýznamnom mieste, to by mi zase bolo ľúto, lebo až za takého bezvýznamného sa nepovažujem.

Na začiatku knihy The Infinte Jest (Nekonečný žart), ktorý donekonečna spomínam len preto, lebo je tam akoby obsiahnuté všetko ohľadne vízie blízkej americkej budúcnosti a ja som na misii vzbudiť v slovenskom čitateľovi vlnu dopytu, ktorá spôsobí, že tento opus niekto konečne preloží do slovenčiny, sa D. F. Wallace hrá s myšlienkou telefonovania v budúcnosti.

Drevorubači si navzájom poťažkávajú sekery a skúšajú ostrie, vodiči sa na križovatke hecujú túrovaním svojich motorov a právnici zas nenápadne pokukávajú po hodinkách kolegu. Čím sa však môže pred druhým blysnúť vášnivý kuchár?

Trikrát aj o tom, čo je a nie je pre krajinu cool. Veľká Británia objavuje svoju minulosť a očisťuje svoju prítomnosť. Čierna Hora by zase chcela získať niečo pre budúcnosť. Vraj sa však predáva príliš lacno.

Estetici sa radi nad spor o Svätoplukovu sochu povznášajú, pragmatici sa sťažujú, že treba riešiť dôležitejšie veci, vierozvesti chcú držať hladovku, extrémisti sa uchádzajú o svoju sekundu pochybnej slávy, radikálni demokrati by zase najradšej debatovali, aj keď niet s kým.