Predpokladám, že už aj pračlovek bol veľmi citlivý na svoj pazúrik, ktorým rozpáral ulovené zviera a s hrdosťou sa prišiel pochváliť svojej pražene. Určite si ho opatroval ako oko v hlave a nepustil ho, keď už nie z ruky, tak aspoň z dohľadu. Akokoľvek to znie, muži sú na svoje nástroje citliví. Keď na ne siahnete, akoby ste siahli žene na dlho upravovaný a extra drahý účes. Počujete tiché zasyčanie, pery sa zúžia a brada sa vysunie do útočnej pozície.
Ak sa niekedy stretnete so špičkovým kuchárom, skúste ho požiadať o to, aby vám ukázal svoje nože. S hrdosťou k vám príde s niečím, čo pripomína zatočený tubus silného plátna a s posvätnou úctou ho pred vami rozvinie. Odstúpi na krok a zaľúbene sa zahľadí na vrecúška, v ktorých sa blyštia čepele rôznych veľkostí a tvarov. Kuchár jeden z nich vyberie – ten, s ktorým krája najčastejšie – a hrdo vám oznámi značku a druh ocele. Vo veľkej väčšine ešte v ruke vášho kuchára nájdete poctivý nemecký nôž s čepeľou zo solingenskej ocele. Najnovšie však špičkoví kuchári nedajú dopustiť na nože japonské. Sú omnoho ľahšie, čo v prípade, keď musíte krájať od rána do večera, nie je nepodstatný detail. Ak vám kuchár svoj nôž požičia – čo sa stane asi tak na dvadsať sekúnd – skôr, ako vám ho s opatrným úsmevom odoberie, skúste si všimnúť čepeľ. S veľkou pravdepodobnosťou tam nájdete nielen punc výrobcu, ale aj gravírované meno hrdého majiteľa, jeho horoskopové znamenie alebo nežnú prezývku dotyčného nablýskaného a poriadne nabrúseného obľúbenca. Najvychytenejší výrobcovia nožov vám totiž na čepeľ vygravírujú, čo si len zaželáte. Nie je to však len taká roztopaš, ako by sa mohlo zdať. V kuchyni, ako všade inde, sa jednoducho pekné veci často „strácajú“. Podľa gravírovania si ten svoj nôž veľmi ľahko nájdete a usvedčíte toho, kto kradmou rukou siahol na váš drahocenný nástroj.
Ďalším kuchárskym fetišom sú hrnce a panvice. Ak sa niekto chce pred druhým kuchárom blysnúť, vytiahne na neho svoje vyleštené medené náčinie a nechá ho na chvíľu kolegovi poťažkať. Ten, kto sa vyzná, vie, že má poriadne zaťať svaly na rukách, aby mu pod ťarchou panvice ruka neklesla a on sa neusvedčil ako úplný amatér. Medené hrnce a ich rôzne kombinácie s hliníkovým povrchom sú skutočnou špičkou v kuchárskom náradí. Meď má totiž výnimočne dobrú vodivosť tepla a distribuuje ho rovnomerne po celej nádobe. Jedlo sa teda neprichytáva a môže sa v nádobe opracúvať veľmi dlho. Navyše, keď varíte, dusíte či restujete v medi, vlastne šetríte. Pri príprave jedla v týchto nádobách potrebujete omnoho menší plameň, než na aký ste boli zvyknutí.
Rešpekt v kuchyni si získate aj malou fintou, ktorú odporúčam vyskúšať hneď po tom, ako si domov donesiete nejakého toho svojho medeného krásavca. Potrite ho zvnútra olivovým alebo rastlinným olejom a dajte do rúry vyhriatej na maximum. Počkajte, kým sa z medi nezačne poriadne dymiť. Panvicu či hrniec z rúry vyberte a nechajte vychladnúť. Riad si po takejto iniciácii vytvorí vnútri tenkú vrstvičku, ktorá defintívne zabráni tomu, aby sa vám v nej čokoľvek prichytilo.
Autor je scenárista.
Ak sa niekedy stretnete so špičkovým kuchárom, skúste ho požiadať o to, aby vám ukázal svoje nože. S hrdosťou k vám príde s niečím, čo pripomína zatočený tubus silného plátna a s posvätnou úctou ho pred vami rozvinie. Odstúpi na krok a zaľúbene sa zahľadí na vrecúška, v ktorých sa blyštia čepele rôznych veľkostí a tvarov. Kuchár jeden z nich vyberie – ten, s ktorým krája najčastejšie – a hrdo vám oznámi značku a druh ocele. Vo veľkej väčšine ešte v ruke vášho kuchára nájdete poctivý nemecký nôž s čepeľou zo solingenskej ocele. Najnovšie však špičkoví kuchári nedajú dopustiť na nože japonské. Sú omnoho ľahšie, čo v prípade, keď musíte krájať od rána do večera, nie je nepodstatný detail. Ak vám kuchár svoj nôž požičia – čo sa stane asi tak na dvadsať sekúnd – skôr, ako vám ho s opatrným úsmevom odoberie, skúste si všimnúť čepeľ. S veľkou pravdepodobnosťou tam nájdete nielen punc výrobcu, ale aj gravírované meno hrdého majiteľa, jeho horoskopové znamenie alebo nežnú prezývku dotyčného nablýskaného a poriadne nabrúseného obľúbenca. Najvychytenejší výrobcovia nožov vám totiž na čepeľ vygravírujú, čo si len zaželáte. Nie je to však len taká roztopaš, ako by sa mohlo zdať. V kuchyni, ako všade inde, sa jednoducho pekné veci často „strácajú“. Podľa gravírovania si ten svoj nôž veľmi ľahko nájdete a usvedčíte toho, kto kradmou rukou siahol na váš drahocenný nástroj.
Ďalším kuchárskym fetišom sú hrnce a panvice. Ak sa niekto chce pred druhým kuchárom blysnúť, vytiahne na neho svoje vyleštené medené náčinie a nechá ho na chvíľu kolegovi poťažkať. Ten, kto sa vyzná, vie, že má poriadne zaťať svaly na rukách, aby mu pod ťarchou panvice ruka neklesla a on sa neusvedčil ako úplný amatér. Medené hrnce a ich rôzne kombinácie s hliníkovým povrchom sú skutočnou špičkou v kuchárskom náradí. Meď má totiž výnimočne dobrú vodivosť tepla a distribuuje ho rovnomerne po celej nádobe. Jedlo sa teda neprichytáva a môže sa v nádobe opracúvať veľmi dlho. Navyše, keď varíte, dusíte či restujete v medi, vlastne šetríte. Pri príprave jedla v týchto nádobách potrebujete omnoho menší plameň, než na aký ste boli zvyknutí.
Rešpekt v kuchyni si získate aj malou fintou, ktorú odporúčam vyskúšať hneď po tom, ako si domov donesiete nejakého toho svojho medeného krásavca. Potrite ho zvnútra olivovým alebo rastlinným olejom a dajte do rúry vyhriatej na maximum. Počkajte, kým sa z medi nezačne poriadne dymiť. Panvicu či hrniec z rúry vyberte a nechajte vychladnúť. Riad si po takejto iniciácii vytvorí vnútri tenkú vrstvičku, ktorá defintívne zabráni tomu, aby sa vám v nej čokoľvek prichytilo.
Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.