Na Veľkú Noc každoročne rozprávame, prežúvame a ak na to máme, oslavujeme to, čo žijeme.

Scenárista, producent a hudobník Maroš Hečko, ak neráta dva mesiace na Kolibe v roku 1989, tak vo funkcii riaditeľa Rádia__FM je prvýkrát zamestnaný. Hovorí, že je to zmes všemožných činností, množstvo sedení, ale baví ho to veľmi.

Ustavične narážam na fakt, že som súčasťou kultúry, do ktorej patria aj ľudia, ktorí majú hovno na topánkach, v gatiach a inde. Napríklad takí mečiarovci, slotovci, násilníci, udavači, zlodeji a podobní. Bližšia je mi predstava mnohých kultúr/nekultúr, ktoré koexistujú, často v paralelných svetoch, narážajú do seba, ničia a podporujú sa navzájom, prenikajú cez čas a priestor, menia sa, vznikajú a zanikajú... a v ich rámci sa to hmýri bytosťami s odlišnou, často veľmi odlišnou kultúrnosťou.

Vždy som rozmýšľala, aké by to bolo byť vo väzení. Že či by som sa od nešťastia zbláznila alebo zomrela, alebo či by som to znášala s humorom. Či by som stratila iskru do života, alebo, naopak, vymýšľala nemožné aktivity v rámci svojich možností. Táto predstava bola v mojej hlave vždy. Kedysi som mala teóriu, že veď nič to, ak ma niekedy zavrú (aj keď si naozaj neviem predstaviť, za čo a prečo), tak si prosto sadnem na zadok a budem meditovať. Keď to vedia buddhistickí mnísi, musím sa to predsa naučiť aj ja. Sadnúť si, zavrieť oči a opustiť telo. A ostatné máš na háku.

Milí priatelia, kedysi, v dobe krutej neslobody, keď našej krajine vládol červený drak, mali sme u nás vmestečku obchod s rozličným tovarom. Seniori, ktorí tam chodili, hovorili, že idú do „Technokova“ – skloňovali si starý názov po svojom. V obchodíku mali klince, vrtáky, pílky, reťaze, rádiá, chladničky aj hrnce, skrátka všetko, čo zužitkovala nenáročná domácnosť socialistického minimalizmu.

Patrí k najvplyvnejším nemeckým filozofom súčasnosti. A hoci podľa vlastných slov nepôjde v budúcotýždňových nemeckých voľbách voliť, jeho texty majú veľký spoločenský vplyv. Prinášame úryvok z knihy Petera Sloterdijka Kritika cynického rozumu, ktorá vychádza v slovenskom preklade.

V minulosti sa v slovenskom futbale objavilo viacero podozrení, spojených s korupciou a nelegálnym opvlyvňovaním zápasov v prvej a druhej slovenskej lige. Slovenská polícia pred nimi doteraz zavierala oči. Až jej nakoniec pomohli českí kolegovia.

Keď v Británii odobrali slovenským občanom deti, vybrala sa na tamojší súd, a ako právnička dosiahla v kauze zvrat. Ukázala tak, že ak je štátny úradník akčný typ, ktorý sa nebojí riskovať, môže účinne pomáhať. Šéfka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí Andrea Cisárová.

No tak dobre, tentoraz žiadne hundranie, ale len to dobré. Začnem klasikou: máte chutné halušky, pekné dievčatá a vaša pijatika je silná. O bode 1 a 2 viem však málo, halušky sa tu len zriedka podávajú ako obedňajšie menu a vaše dievčatá obdivujem zväčša z diaľky.

„Prekvapíte ma dneska, pane? Čo poviete, prekvapíte?“ takto ma oslovil pri mojej prvej prechádzke Prešovom istý chlapík, hore bez a s cigaretou, vlasy aj okuliare na spôsob hipíka zvýraznili, že má vyťatô. „Pane,“ odpovedám ja, „rozhodol som sa, že vás prekvapím tým, že vás neprekvapím.“ „To ste ma teda vôbec neprekvapili, pane,“ odpovedá. „Ale zato vy ste ma mimoriadne osviežili,“ vravím mu. Nemuseli sme ani v náznaku vypovedať, že ide o prachy, obom nám to bolo od počiatku jasné.