Psychiater, diakon, pedagóg, teológ. Minulý rok ho vďaka šírke jeho vzdelania zapísali do českej knihy rekordov. Verejnosť ho pozná najmä ako spisovateľa, v týchto dňoch mu vychádza dvadsiata štvrtá kniha. Venuje sa hypnóze i esperantu. Renesančný človek Max Kašparů.

Najskôr niekoľko spresnení o demonštráciách za „tradičnú rodinu", ktoré sa uskutočnili v Paríži proti dnes už schválenému zákonu „manželstva pre všetkých". Na Slovensku sa objavili články o údajnom neinformovaní čitateľov o takých zásadných udalostiach. Ich autori sú zrejme presvedčení, že je to výsledok nejakého homoliberálneho sprisahania médií. Pretože homosexuáli majú, podobne ako židia v minulosti, zvrátené správanie, sú bez zábran, z čoho vyplýva ich moc a vplyv. Napríklad 26. mája malo byť v uliciach milión ľudí. V skutočnosti ich počet odhadla aj pravicová tlač, naklonená odporcom zákona, na 260 000, zatiaľ čo polícia hovorila o 160 000.

Henry Kissinger sa dožil 27. mája 2013 deväťdesiatky. Niekdajší singapurský predseda vlády LeeKuanYew sa jej dožije v septembri. Helmut Schmidt bude mať v decembri deväťdesiatpäť. Odchádza posledná generácia veľkých svetových povojnových politikov.

„Máme najhlúpejšieho prezidenta na svete. Žiadna banánová republika na tejto zemeguli nemá za prezidenta takého hlupáka,“ hovorí z nemocničnej postele pľúcneho oddelenia môj kamarát, chrapľavo sa zarehoce a potiahne si z elektronickej cigary, nad ktorou personál nemocnice empaticky prižmuruje oči, pretože kamarát je legenda – okrem iného aj tabaková.

Tak teraz, keď už je toho plný bulvár (aj keď mi je ľúto, že ste to vy nevedeli prví), môžem konečne o tom hovoriť. Môžem konečne písať do tohto svojho týždenného terapeutického denníčka o tom, aké to je, keď sa po 30 rokoch vžívam do roly mamy. Mamy ako takej, ale v tomto štádiu najmä do mamy svojej. Nikdy som to nejako veľmi neriešila, vediac, že som bola, minimálne jednostranne, totálne nechcená, ale teraz, ako sa mi pomaly zväčšuje bruško, a nálady a emócie sa striedajú ako po nejakej šialenej droge, pričom citlivosť je nastavená na maximum, mám pocit, že moja mama musela byť asi bohyňa.

Dvadsiateho piateho mája si určite nenechám ujsť Depeche Mode na štadióne Pasienky v Bratislave. Videl som ich dvakrát, vždy na bývalom štadióne Interu a bol to rozdielny zážitok. Prvýkrát boli fantastickí, koncertu prialo aj počasie a trojica hudobníkov vtedy vydala veľmi dobrý comebackový album Playing The Angel, z ktorého odohrali viacero vecí. Tie zneli naživo ešte lepšie ako na platni. Možno to bolo aj tým, že tu DM boli vôbec prvýkrát. Kapela sa vrátila na Slovensko o pár rokov neskôr v rámci albumu Sound Of The Universe.

Nechajme súťaž súťažou, porotcovia nech hodnotia vína a spoznávajú Slovensko, my obyčajní slovenskí smrteľníci máme oproti nim tú výhodu, že svoje slovenské vína môžeme spoznávať celý rok.

Jar, to romantické obdobie pučiacich stromov, zelenajúcej sa trávy, prebúdzajúcej sa prírody a sennej nádchy, máme šťastne za sebou. Tento rok trvala asi tak dva dni a po nich prišlo leto. Teda pálivé slnko, horúco aj v noci, prepotené tričká, intenzívny pitný režim. Ledva skončená zima sa dotkla jari a tá sa premenila na leto.

S rodinou žijem v hlavnom meste Kanady a musím povedať, že sú tu skvelé podmienky na život s malým dieťaťom. Množstvo parkov, detské ihriská, v lete dokonca bezplatné kúpaliská. Tento luxus si Kanaďania platia z daní. Kde nie sú kúpaliská, sú pri ihriskách fontány či skôr vodné osviežovače, ktoré si môžu deti samy spustiť. Osviežiť sa dá aj na mestských plážach pozdĺž celej rieky Ottawa. Pláže sú pieskové a voda celkom čistá.

Keď som bola malá, moja mama ma nútila dojedať všetko jedlo. Veta, ktorá ma mala prinútiť, aby som všetko dojedla, znela: „Nenechaj ani lyžičku jedla, pamätaj si, na svete je veľa detí, ktoré nemajú čo jesť.“