Dnes je to iba spomienka. Štetín už takmer sedemdesiat rokov nie je nemeckým, ale poľským prístavom, tak ako Odra už nie je česko-nemecká, ale hlavne česko-poľská rieka. Štetínsky prístav sme v päťdesiatych rokoch v rámci tábora mieru a socializmu vymenili s Poliakmi za niekoľko dedín a pozemkov v Krkonošiach a na slovensko-poľskom pohraničí. A po Odre už lode z Česka dávno neplávajú, hoci ešte v sedemdesiatych rokoch ich niekoľko vyrazilo po Odre z Ostravy a Bohumína s nákladom hutného materiálu do nákladných áut.
Podobne ako s diaľnicou medzi Wroclavou (pred vojnou nemeckým mestom Breslau) a Viedňou sa aj pri Odre zastavil čas na sedem desiatok rokov. Včera som v jednom odbornom časopise našiel text zmluvy medzi treťou ríšou a Československom z konca roku 1938, ktorá predpokladala vybudovanie nielen splavnej Odry až do Ostravy, ale celého kanála Odra-Dunaj, na ktorý by sa neskôr napojilo aj Labe. Projekt, z ktorého dnes všetci kolabujú a vravia, že naň nemáme, mal stáť len polovicu miliardy ríšskych mariek a mal byť hotový v roku 1944. Možno by to tak aj bolo, keby Adolf Hitler nebol viedol vojnu.
Dnes sa za kanál Labe-Odra-Dunaj nadšene stavia aj český prezident Miloš Zeman. Veľa ľudí sa tomu kanálu smeje a asi by bol skutočný finančný problém ho postaviť. Ale na druhej strane, splavniť Odru do Ostravy, to by stálo len nejakých desať či dvadsať miliárd korún, za čo sa dá postaviť hlúpych dvadsať kilometrov diaľnice. Dnes sa splavná Odra pre veľké riečne lode končí päťdesiat kilometrov od českých hraníc a šesťdesiat od slovenských. Možno je to len sen, ale ja by som sa tých českých a možno aj slovenských lodí v Štetíne a Swinoujsci rád dožil. Nielen preto, že by to bolo krásne.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Podobne ako s diaľnicou medzi Wroclavou (pred vojnou nemeckým mestom Breslau) a Viedňou sa aj pri Odre zastavil čas na sedem desiatok rokov. Včera som v jednom odbornom časopise našiel text zmluvy medzi treťou ríšou a Československom z konca roku 1938, ktorá predpokladala vybudovanie nielen splavnej Odry až do Ostravy, ale celého kanála Odra-Dunaj, na ktorý by sa neskôr napojilo aj Labe. Projekt, z ktorého dnes všetci kolabujú a vravia, že naň nemáme, mal stáť len polovicu miliardy ríšskych mariek a mal byť hotový v roku 1944. Možno by to tak aj bolo, keby Adolf Hitler nebol viedol vojnu.
Dnes sa za kanál Labe-Odra-Dunaj nadšene stavia aj český prezident Miloš Zeman. Veľa ľudí sa tomu kanálu smeje a asi by bol skutočný finančný problém ho postaviť. Ale na druhej strane, splavniť Odru do Ostravy, to by stálo len nejakých desať či dvadsať miliárd korún, za čo sa dá postaviť hlúpych dvadsať kilometrov diaľnice. Dnes sa splavná Odra pre veľké riečne lode končí päťdesiat kilometrov od českých hraníc a šesťdesiat od slovenských. Možno je to len sen, ale ja by som sa tých českých a možno aj slovenských lodí v Štetíne a Swinoujsci rád dožil. Nielen preto, že by to bolo krásne.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.