Kedysi bol slovenský Cattani, dnes mu väčšina policajtov, politikov ani novinárov nevie prísť na meno. V podsvetí je vraj po jeho odchode z funkcie podobná situácia ako v polícii. “Väčšina sa teší, že dochádza k zmene. Niektorí sú až v prehnanej eufórii, že zrazu sa všetko uvoľní,” tvrdí v rozhovore pre .týždeň bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.

Opäť sa odovzdávali ceny Krištáľové krídlo. Nechcem spochybniť ľudí, ktorí ho dostávajú, sú to väčšinou obdivuhodní ľudia a nejaké verejné ocenenie si zaslúžia. Ale priznám sa, celkom tejto cene nerozumiem.

Lampu pred voľbami nesmú chcieť a nesmú to už ani povedať. (Ťažký život manažera STV)

Cteného čitateľa upozorňujem, že toto bude prudko zaujatý blog. Politicky, národne, aj ideologicky.

Denník MF Dnes uverejnil rozhovor s hercom Pavlom Landovským. Nemal to urobiť.

Je pochopiteľné, že médiá sa rýchlosťou blesku pokúšajú interpretovať motívy nórskeho masového vraha. Lenže čítať Breivikov politický program, ktorý spísal na 1500 strán, je mrhanie časom. Ak chceme aspoň sčasti nájsť odpovede na šialený Breivikov čin, treba sa vydať rozumnejšou cestou: napríklad študovaním psychologických profilov podobných páchateľov z minulosti.

Špeciálny prokurátor sa navonok tvári, že kritické články o jeho osobe nestoja za reč. Okamžite po ich zverejnení v .týždni však podal trestné oznámenie. Čoho sa bojí tento chýrny strážca zákonnosti?

Živiť sa v týchto dňoch ako politický komentátor v sebe nesie kus sadomasochizmu. Myslíte si, že komentujete politiku, ale komentujete cirkus.

Ficove záchvaty nezvyknú mať zmysluplný základ a málokedy majú blahodarný vplyv. Posledný príklad je výnimočný.

Minister Ivan Mikloš si vôbec nezaslúžil vyjsť zo zrážky s premiérkou Ivetou Radičovou ako víťaz. Hájil neobhájiteľné a jeho dnešná ranná 45 minútová tlačovka tesne pred zasadaním prezídia SDKÚ bola otvorenou vzburou, po ktorej by musel každý minister Dzurindovej či Ficovej vlády odísť.