.alebo naozaj chceme brať Breivikov dokument vážne? Ale to je asi tak, ako brať vážne v Pravde publikujúceho Michala Havrana ml., ktorému tohtoročné leto zjavne nerobí dobre: po tom, čo nedávno napísal nenávistný pamflet proti nevinnému festivalu Pohoda, teraz ukázal na autorov .týždňa ako na Breivikových spolubojovníkov.
Ak sa však usilujeme pochopiť čin Breivika, chce to trochu viac než pretlak pudov – napríklad štipku zdravého rozumu.
Breivikove myšlienky, jeho odpor voči nórskym moslimom, multikultúrnej spoločnosti, sú iste hodné pozornosti. Ale len kvôli tomu, aby sme pochopili objekt jeho psychopatickej nenávisti. Ním bola ľavicová vláda a mladí labouristi, v jeho očiach kultúrni marxisti, ktorí sú zodpovední za „masový import moslimov“.
Ale znamená to, že na kritike nórskej (či akejkoľvek inej) imigračnej politiky je samo osebe niečo podozrivé? Sú zrazu podozriví Winston Churchill, Bismarck, nórski protinacistickí bojovníci či Václav Klaus, ku ktorým sa masový vrah prihlásil? Je vari podozrivý známy nemecký novinár Henryk Broder, ktorého Breivik súhlasne cituje? Sú vari podozriví aj mnohí liberálni politici či komentári, ktorí označili ideológiu multi-kulti za naivnú alebo dokonca za zlyhanie? Naozaj si Breivik zaslúži, aby sa pod vplyvom jeho názorov, z veľkej časti „copypastovaných“ aj od vcelku normálnych autorov, začalo celoeurópske kádrovanie?
Nie, na Breivika sa nedá politicky reagovať. Nezaložil si akúsi nórsku IRA, ktorá by bola odhodlaná klásť bomby a pokračovať v zabíjaní. Pokladá sa za národného konzervatívca, tí však jeho zločinom z duše opovrhujú. Po Breivikovi ostane len diabolské prázdno a nanajvýš hŕstky hajlujúcich nihilistov.
.vidíme mu do duše?
Piplať sa v Breivikových názoroch nedáva zmysel. Kľúč k pochopeniu jedného z najšialenejších zločinov, aké v ľudských dejinách spáchal osamelý jednotlivec, je inde: v najhlbšom vnútri zločinca, v jeho psychike, o ktorej vieme zatiaľ len veľmi málo. Krátko po narodení sa jeho rodičia rozviedli, od 16 rokov nevidel otca. Vieme, že matke vyčíta benevolentnú výchovu, o jeho detstve, o tom, ako ho vnímali priatelia (ak vôbec nejakých mal) sme sa zatiaľ dozvedeli len to, že nebol ničím zaujímavý, v istom čase sa venoval grafitti, páčil sa mu hip-hop a chcel byť bohatý. Ale nie je známe nič podstatné. Jednak uplynulo len málo času, ale aj preto, že mnohí jeho blízki či spolužiaci nemali v prých dňoch príliš chuť komunikovať s médiami. Časom však bude zrejme známe, či okrem rozvodu a odcudzenia s otcom zažil v mladosti aj ďalšie zranenia, ktoré ho naplnili zničujúcou frustráciou. Je Breivik ťažkým psychopatom, trpí ľahšou či dokonca žiadnou psychopatickou poruchou? Až odpovede na tieto otázky nám umožnia lepšie pochopiť, ako môže niekto plánovať a vykonať niečo také nepredstaviteľné.
.breivikovi predchodcovia
Timothy McVeigh a Ted Kaczynski, dvaja americkí zločinci 20. storočia, sú Nórovi vari najpodobnejší: obaja mali silný politický program, obaja sa vnímali ako čisto individuálni bojovníci proti systému, Kaczynski dokonca svoje názory podobne ako Breivik spísal v ideovom traktáte, z ktorého a sám Breivik niekoľko krát opisoval.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.