Interiér je miesto, kde trávime až 85 % času. Či už doma, v kancelárii, obchodných centrách, športových zariadeniach, školách alebo škôlkach. A práve preto by sme mali myslieť na kvalitu vnútorného ovzdušia.

Otázka, či majú elektromobily budúcnosť, je už zodpovedaná. V skladoch jasne vyhrávajú elektricky poháňané vozíky Jungheinrinch. Nielen nad spaľovacími verziami, ale aj nad konkurenciou.

Koncom roka vám máme do Bratislavy poslať nového veľvyslanca (nemáte za čo, nech sa vám páči). Lívia Klausová by mala skončiť pre vek a mal by ju vystriedať dlhoročný kariérny diplomat Rudolf Jindrák. Je to pre nás zlá správa a pre vás dobrá.

Včera si katolíci pripomenuli nedeľu Dobrého Pastiera. Zaznievali prosby za nové kňazské povolania a aby tí, čo kňazmi sú, boli duchovne na výške. Slovné spojenie dobrý pastier implikuje, že všetci, o ktorých sa má pastier starať, sú ovce. Znie to pejoratívne pre naše uši, avšak len dovtedy, kým nevystúpi pápež František a neprehovorí jasne do srdca kňazov: „Dobrý pastier má páchnuť ovcami.“ To sa už inak počuje a chápe.

Čo viedlo k iniciovaniu študentského pochodu 16. novembra 1989? Aké spoločenské postoje mali demokratickí študenti a prečo nezaložili vlastnú stranu po vzore Viktora Orbána? Píše jeden z nich, Dionýz Hochel.

Dvadsiate piate výročie novembra ’89 je výročím najpodstatnejšej udalosti našich novodobých dejín. Bolo to fajn, malo to zmysel a dostali sme šancu nahliadnuť až na dno svojich možností, limitov, predností i slabostí. Každý sám za seba a súčasne všetci dohromady. Nebol to za tých dvadsaťpäť rokov vždy príjemný pohľad. Mnohí sa pritom oddali viere, že to nie ja, ale „oni“ za to môžu.

Bratislavské jazzové dni majú za sebou 40. ročník. Dva dni po jeho skončení hovoríme s Petrom Lipom, zakladateľom, dušou, tvárou a hlasom „džezákov” o bezprostrednej aj vzdialenejšej minulosti.

Náš otec bol najprv Rudinko a svojmu otcovi hovoril fotrík. Keď sa oženil a mal deti, stal sa z neho tato a deduško. Ako sám vravel, mal v živote šťastie. Za slovenského štátu sa dostal ako mladý chalan za lepenie komunistických plagátov na dva roky do basy, ale to ho zachránilo pred koncentrákom. Keď ho v štyridsiatom štvrtom strčili po prepustení do Serede, utiekol do Povstania a prežil. Mal šťastie na mamu, ktorá ho riadila pevnou rukou v praktických veciach života.

Nie je zomieranie ako zomieranie. Iba jedno totiž hovorí o nádeji, ktorá nezahanbuje. Ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. V prípade pápeža Františka to platí dupľovane. Jeho obľúbenosť v médiách je super! Má tak príležitosť povedať svetu o kresťanských hodnotách. Teraz k faktom: Keď nechcel odsúdiť homosexuálov, ale vyzýval na úctu k nim, treba podotknúť, že takto to vidí aj drvivá väčšina slovenských kňazov ešte od čias Wojtylu, lebo aj vnútri cirkvi ich máme relatívne dosť. Stalo sa niečo bombastické, keď pápež pokrstil dieťa slobodnej matke? Vôbec nič!

Drážďanské Tri sestry mali veľmi zaujímavý výtvarný koncept. Prvé dejstvo: baliaci papier visí ako horizont cez celé javisko, druhé dejstvo: herci z neho odtrhnú asi desaťmetrový kus, vznikne diera a v nej je dlhý stôl so stoličkami a sviečkami, tretie dejstvo: celý visiaci papier strhnú a kusy papiera ležia na javisku ako zdevastovaný svet po požiari, štvrté dejstvo: papier skrkvú do jednej obrovskej „gundže“ balíka, z ktorého trčia nohy a telá hercov. Výtvarne zaujímavé a silné. Bohužiaľ dramatické vzťahy sú popisné, alebo nekonkrétne, a tak osudy sestier, ich vnútorný svet , i svet celej spoločnosti je nerozkrytý.