Mojím najobľúbenejším zombíckym filmom je Úsvit mŕtvych z roku 2004. Je to vlastne remake rovnomenného filmu z roku 1978. Celý rozsah apokalypsy po ožití mŕtvych je pekne vykreslený už v prvej štvrťhodinke. Hlavná hrdinka vybehne ráno z domu na útulnom americkom predmestí, utekajúc pred svojím nemŕtvym druhom, ktorého pred chvíľou dohrýzlo dievčatko od susedov. Mladej žene sa naskytne pohľad skazy: Po okolí chaoticky pobehujú ľudia, ktorých naháňajú iní ľudia. Na ceste sú ledabolo odstavené autá. Niektoré z nich horia. Suseda, čo po nich strieľa pištoľou, zrazí sanitka. Výkriky prenasledovaných sa miesia s húkaním sirén policajných áut. Nad mestom sa vznášajú helikoptéry...
Ten obraz celosvetovej pohromy, videnej z pohľadu amerického malomesta, na mňa vtedy veľmi zapôsobil. Ešte pár dní po návšteve kina som rozmýšľal ako by asi taká pohroma vyzerala v praxi. A ako by vyzerala u nás? Zombíka je možné najlepšie zneškodniť strelou do hlavy. Páliť do iných častí tela nie je veľmi efektívne. Každopádne, štáty ako Amerika, Švajčiarsko, či Izrael, kde sú strelné zbrane dostupnejšie ako detské hračky, by sa zrejme udržali dlhšie ako Slovensko, so zbraňovými obmedzeniami od ministra vnútra.
Kanadská štúdia
Ako som neskôr zistil, otázka šírenia zombíckej nákazy nezamestnávala len mňa, ale aj dve seriózne inštitúcie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.