Ako sa niekto stane teroristom? Ako sa človek stane pre veľkú časť sveta symbolom zla? Na tie otázky sa ťažko hľadá odpoveď. Kladú si ich aj tí, pre ktorých bol Usáma bin Ládin po veľkú časť svojho života najbližším človekom. Jeho manželka a syn.

Správa, že s Ďurom Kušnierikom pôjdeme robiť rozhovor so slávnym talianskym rozhodcom Pierluigi Collinom, vo mne vyvolala dva pocity – jeden bol nadšenie z toho, že budem sedieť s človekom, ktorý pred niekoľkými rokmi stál pri všetkom dôležitom, čo sa vo futbale odohralo. Ten druhý pocit bol zmiešaný – bál som sa totiž, že keď mu položíme nejakú zlú otázku, vypúli tie svoje guľaté oči, prepichne nás káravým pohľadom, vytiahne červenú kartu a my sa strachom prepadneme pod zem. Zatmie sa nám pred očami a bude po všetkom.

V príspevku Politické anestetikum PISA (.týždeň 13/2011) zhromaždili jeho autori všetky možné výhrady proti tomuto medzinárodnému testovaniu (väčšinu z nich nájde záujemca na de.wikipedia.org/wiki/Kritik_an_den_PISA-Studien). Vyjadrené parafrázou Jiroutkovho Saturnina: „Všetko bolo zlé. Od kravaty až po charakter.“

Poviem to z mosta doprosta: myslím si, že demokracia tak, ako ju poznáme, je prekonaný, zlý systém. A nič na tom nemení skutočnosť, že väčšina jej priaznivcov to myslí s nami úprimne a čestne. Lebo bohužiaľ, ani tí najčestnejší ľudia v zlom systéme nič nezmôžu.

Je streda poobede, pred parlamentom stojí skupinka mladých ľudí. V ruke červené transparenty a výrazný nápis: „To nie je Svätopluk, to je (len) zlá socha!“ Keď protestujú výtvarníci, vyzerá to vždy štýlovo. Ako umelecký happening. Občas nejaké auto, prechádzajúce okolo, solidárne zatrúbi.

Kvantová teória poľa má tri zaujímavé vlastnosti. Po prvé, nie je to teória poľa, ale teória častíc. Po druhé, je to matematicky zle definovaná teória, t.j. z prísne matematického hľadiska je to vlastne blbosť. A po tretie, je to najpresnejšia fyzikálna teória, akú kedy ľudia vymysleli.

Trnka nie je zvolený, zatiaľ. Uff. A možno ani nebude. No to je skvelé. Nemáme koalíciu, ktorá mení krajinu, ale takú, ktorá s vypätím všetkých síl dokáže odsunúť vlastné zlo na neskôr. Už toto oslavujeme.

Na žiadosť pána Mojžiša, novinára z časopisu .týždeň, opíšem v tomto texte udalosti, ktoré sa, žiaľ, udiali v mojom živote. Píšem slobodne, bez akéhokoľvek ohľadu na to, či to pre mňa bude mať viac, či menej zlé dôsledky.

Jedna z najnebezpečnejších vlastností tejto doby je spoliehanie sa na techniku. A na pravidlá. Alebo teda celkovo –spoliehanie sa. Nechápte ma zle, som milovníkom techniky –všetko od krásnych alumíniových Macov cez GPS-ky, tablety a iné gadgety od výmyslu sveta – e-booky, mobily...mám to všetko rada a som schopná starať sa o tieto moje hračky s materinskou láskou, leštiť si ich, a keď ich mám nové, aj s nimi spávam v posteli. Ale spoliehať sa na ne?

Odkiaľ pramení dobro? Z čoho pochádza zlo? Vraví sa, že deti sú čisté bytosti. Je to naozaj tak? Čo je ešte citlivosť a čo je už sebectvo a zbabelosť? Čo je ešte prísna výchova a kedy sa začína rodičovský teror? Ako je to so vzťahmi medzi mužmi a ženami, medzi pánmi a sluhami? Ako sa dá vzbúriť? Prečo sa niekedy všetko pokazí? Prečo sa veľké a malé dejiny tak často zlejú do jedného prúdu?