Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Márny protest

.eva Čobejová .časopis .fenomén

Je streda poobede, pred parlamentom stojí skupinka mladých ľudí. V ruke červené transparenty a výrazný nápis: „To nie je Svätopluk, to je (len) zlá socha!“ Keď protestujú výtvarníci, vyzerá to vždy štýlovo. Ako umelecký happening. Občas nejaké auto, prechádzajúce okolo, solidárne zatrúbi.

Protestujúci sa tvária spokojne, ešte netušia, ako sa Richard Sulík so sochou rozhodol. Vo vyhlásení občianskeho združenia Verejný podstavec, ktoré protest zastrešuje, sa píše: „Nevidíme dôvod, aby sme si aj po dvadsiatich rokoch od Nežnej revolúcie museli interpretovať svoju vlastnú históriu cez totalitnú estetiku, cez videnie človeka, ktorý bol úzko spojený s normalizáciou a ideologicky strážil pohyb na našej umeleckej scéne. Socha Svätopluka je pre nás víťazstvom normalizácie, je jej vygradovaním a potvrdením, je dokladom toho, že ako spoločnosť o sebe málo uvažujeme.“ 
Docent Anton Čierny, ktorý pôsobí na Katedre intermédií a multimédií na VŠVU, v tieni transparentu novinárom placho priznáva, že on nie je permanentný protestujúci a tak nevie, či ešte nejaký protest bude. Kulich ako autor preňho nie je dôveryhodná osoba. „Nie je predsa možné, aby tieto miesta aj po rokoch okupoval vysoký funkcionár minulej doby. Kam sme sa to dostali?“ Čierny je pritom Kulichov žiak, v jeho ateliéri vyštudoval v osemdesiatych rokoch sochárstvo, ale nechce sa mu veľmi komentovať ich osobné vzťahy. Spomenie akurát na povinné jazdy v jeho ateliéri, ako bolo modelovanie hlavy Lenina. „Kulich dokáže urobiť akúkoľvek figúru – od hlavy Lenina až po hlavu Krista. On tie veci berie veľmi formálne,“ dodáva Čierny. 
Kulichovi sa však dnes na Hradnom vrchu nedá vyhnúť. Pár desiatok metrov od parlamentu Ján Kulich býva a sídli tu občianske združenie (S)KUL(P)TÚRA, ktoré sa zameriava na propagáciu tvorby Jána Kulicha. Rovno oproti protestným červeným transparentom sa v jesennom slnku blyští Kulichova socha Vítanie, len o čosi ďalej sa pred Hradom na koni vzpína jeho Svätopluk. A v parlamentnej budove pri Hrade je Kulichova čerstvá výstava Výber z diela. V stredu popoludní je na nej pozoruhodne veľa ľudí a najmä starší návštevníci si s bázňou obzerajú Kulichove sochy, ako napríklad Matka Tereza, Pieta, Solúnski bratia, Podpolianska madona, Chatam Sofer... Tu na Hradnom vrchu sa Jánovi Kulichovi ešte nedá vyhnúť. Je všade naokolo a ešte tu nejaký čas ostane.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite