Pohľad na rebríčky silných kníhkupeckých značiek naznačuje, že opäť bodujú najmä zaručené mená, ako Dominik Dán, Dan Brown, Maxim E. Matkin, Igor Bukovský či Jozef Banáš a Július Satinský. Ale je tu aj jedno príjemné zistenie. Bodujú najmä slovenskí autori – a to takmer vo všetkých smeroch. V lifestyle vďaka Igorovi Bukovskému, v detektívkach vďaka Dominikovi Dánovi, ale dominujú aj v publicistike, historickej literatúre či v popkultúrnej literatúre.

Keď som bol študentom réžie, chodieval som stopom do Krakova pozrieť si dobré divadlo. Napríklad Z biegiem lat, z biegiem dni. Je to história krakovskej buržoáznej rodiny. Vojny, povstania, zmena režimov, ale rodina zotrváva. Inscenáciu režíroval Andrzej Wajda v Starom divadle. Predstavenie trvalo 6 hodín, začínalo sa o štvrtej popoludní. V nabitej sále som sedel na schodoch a prežíval opojenie, ktoré pokojne preráža konvenciu vnímania času. Publikum, bez ohľadu na vek, bolo tým posolstvom vzrušené. Na ceste domov mi poľskí colníci zhabali malú storočnú Bibliu z antikvariátu. Nedali sa obmäkčiť. Bol hlboký socializmus.

Raper Marián Bene Benkovič počas dňa pracuje ako plánovač výroby televízorov. V jednom zo svojich textov rapuje, že celý deň exceluje, čím odkazuje na to, že celý deň kuká do Excelu a do SAP-u. No a večer, namiesto kukania do televízora, píše svoje hlúposti.

F**k the EU! Na YouTube sa objavila nahrávka odpočutého telefonátu s ruským prepisom. Žena, údajne viceministerka zahraničných vecí Victoria Nuland (na obr.), hovorí s mužom, údajne americkým veľvyslancom v Kyjeve. Nulandová argumentuje, že do krízy v Ukrajine by mala zasiahnuť OSN, a značne vulgárne posiela EÚ za to, čo dosiaľ na Ukrajine robí, „niekam“.

Aj by som zabudla na to, že dnes 8. marca je deň žien. Ale od rána mi to pripomína reklama v rádiu.

Podnikateľ Boris Kollár je vďaka svojmu netradičnému životnému štýlu veľkým obľúbencom bulváru. Ochotne predvedie všetky svoje ženy i deti. Ale raz sa naozaj nahneval a rozhodol sa súdiť s vydavateľom Plus 7 dní. Výsledok je naozaj kuriózny a verím, že pobaví aj tých, čo nie sú milovníkmi bulváru.

Na letisku nastalo desivé ticho. Najsmutnejší deň Pohody...

Od februára 2013 sa v Bulharsku zapaľujú ľudia. Podľa zvoleného kritéria sa už upálilo šesť až jedenásť Bulharov. Tento spôsob smrti nemá v Bulharsku nijakú tradíciu. Niektorí si ho volia z politického protestu. Ako Dolnorakúšana sa ma to týka obzvlášť silno: zimné povstanie roku 2013 vyvolali účty za energiu, ktoré boli v prípade mnohých Bulharov vyššie než ich príjmy – monopol predaja elektriny v juhovýchodnom Bulharsku požíva dolnorakúsky energetický koncern EVN. Dňa 10. februára 2013 ktosi podpálil dve autá patriace EVN.

Práve som sa vrátil z Košíc. Výlet trval 20 hodín, z toho 10 sme s Danom a Gešom strávili vo vlaku. Zvyšok v tej dzivokej metropole "blízkeho východu". Výborné to bolo!

Ako matka školopovinného dieťaťa som fascinovaná tým, ako málo sa naše deti učia a ako často odpadá normálne vyučovanie. Nemyslím tým teraz dva mesiace prázdnin, tie si naše deti zaslúžia a rodičia tie voľné týždne už nejako zvládnu (lebo nie každý rodič je nezamestnaný alebo s dvojmesačnou dovolenkou, a nie každé dieťa môže tráviť prázdniny u starých rodičov).