Novoročná rozcvička po sviatkoch a dovolenkách: o predsedovi SaS, ktorý si vie predstaviť povolebnú koalíciu s HZDS, o mediálnej analýze Gabriela Šípoša, eurobilancii Jána Tótha či o dvoch katolíkoch, ktorí majú pochopenie pre rozhodnutie súdu v Štrasburgu...

Medzi vianočné absurdity patrí návšteva kamaráta vo väznici, v tomto prípade v Hrnčiarovciach nad Parnou (dúfam, že som si ten názov zapamätal dobre). „Prajem pekné sviatky,“ zaželal som na Štefana o pol deviatej uniformovanému mužovi pri vchode. „Aj vám,“ usmial sa. A keď skontroloval moje meno na zozname dnes pozvaných hostí, pustil ma dnu. Milo ma prekvapil aj fakt, že o tri hodiny ma pustil aj von.

Poznám viacero Ferov, Janov, Ďurov a Mišov, ale len jedného Agnesa.

Jeden z vianočných sviatkov sme sa rozhodli stráviť v opere. Vybrali sme sa na Mozartovu Čarovnú flautu. Hudobníci, speváci sa snažili, hľadisko bolo vypredané, a predsa mám z toho zvláštny pocit.

Škótska spisovateľka A. L. Kenneddyová to vystihla. Guardian jej – a viacerým iným píšucim ľuďom – položil otázku, aké to je, písať profesionálne.

Nová kniha Chucka Palahniuka sa volá Snuff. Je pornograficky plochá, literárne chudobná a obsahovo prázdna.

K vyčísleniu ceny Putinovho vojenského ťaženia na území Ukrajiny treba pristupovať z dvoch strán.

Kam sa pohneme, odvšadiaľ na nás vyskakuje. Z časopisov, zo zoradených kníh o zdravom stravovaní pomaly v každom kníhkupectve. Usmieva sa na nás a volá – ak si ma neochutnal, si obyčajný chudák (čítame lúzer). Smoothie (čítame smútí).

Tri roky kamufláží až po samotnú voľbu predsedu NKÚ sú pamätnou známkou nehanebnosti vládnej strany. Avšak nielen to. Tie roky sú aj obrazom letargie a nezáujmu verejnej mienky.