V novom .týždni, ktorý je v predaji od pondelka, 13. januára, si môžete okrem iného prečítať:

Statočný letec, ktorý pomáhal bránit Polsko, niekoľko rokov strávil v sovietskom gulagu. Po prepustení slúžil v RAF a po vojne sa ho komunistický režim snažil zlikvidovať. Jeho príběh zdokumentovali kolegovia zo združenia Post Bellum. Vďaka členom Klubu priateľov Príbehov 20. storočia natáča spomienky pamätníkov. Pridajte sa tiež. /www.postbellum.sk, www.memoryofnations.eu /

Prečo vieme o vesmíre stále tak málo? Čo významné sa udialo v astronómii v minulom roku? Aj o tom hovorí Štefan Hríb so svojim hosťom Jířím Grygarom

Len tri dni trvá výstava ku knihe Na ceste, ktorá vyšla fotografovi Borisovi Némethovi. Boris prináša nečakané pohľady na to čo už poznáme, ukazuje Slovensko v optike náhody. Už niekoľko rokov je aj stálym fotografom .týždňa. Vystavuje v galérii Photoport a nájdete tam aj fotografie ktoré v knihe nie sú a naopak.

Napriek tomu, že v roku 2013 sa odohrala celá plejáda deprimujúcich udalostí,Štefan Hríb si myslí, že máme nádej odraziť sa od dna a pomaly meniť krajinu k lepšiemu.

Odchádzajúci rok 2013 bude v našej pamäti zapísaný ako nesmierne silný ročník, počas ktorého vyšlo niekoľko pozoruhodných slovenských albumom. Z nich sme spolu s Jurajom Kušnierikom vybrali tých dvanásť piesní, ktoré ešte dnes zvonia v našich ušiach a stále sa k nim vraciame. Zaujímalo by nás, aké pesničky, ktoré vyšli v tomto roku, by ste vybrali vy. Ktoré by to boli?

Prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec hovorí o tom, čo sa v uplynulom roku 2013 nestalo a stať sa malo.

Väčšinu kariéry riešila najťažšie mafiánske kauzy. Po štyridsiatich rokoch však z Generálnej prokuratúry znechutená odchádza. V rozhovore pre .týždeň prvýkrát otvorene hovorí, čo ju k tomu viedlo. Eva Mišíková.

Hoci o tom, čo nás čaká v novom roku nevieme skoro nič a hoci veľa vecí nemožno predvídať vôbec, zdá sa, že jednu vec povedať možno: Bude to fascinujúci rok a v našej politike sa toho stane strašne veľa.

Hedviga Malinová Žáková sa po siedmich rokoch štátom sponzorovaného šikanovania už v tomto štáte necíti bezpečne a stáva sa občiankou Maďarskej republiky. Z jej strany ide o rozumný krok, z našej ide o zlyhanie.