Predseda ĽSNS informoval o tom, že jeho hliadky vo vlakoch zabránili krádežiam a znásilneniu. Policajný zbor však jeho informácie uviedol na pravú mieru.

Je to nenápadná správa. Najčítanejší francúzsky denník Le Parisien sa rozhodol namiesto predvolebných prieskumov verejnej mienky zverejňovať reportáže z terénu. Opatrne tlieskam.

Je krásne zimné doobedie. Čerstvý otec s batoľaťom v kočíku sa prechádza po cintoríne, pardon, teraz už mestskom parku, a čo nevidí. Dôchodcovia, čo sa tu v júni vrhali na kvitnúce lipy, teraz pomaly visia z nejakého kra s malými oranžovými plodmi. Zbierajú rakytník.

S „Lex Babiš“ sa zvezie aj Včelárov rok – tak znel titulok Lidových novín pred hlasovaním snemovne. Nerozumiete kontextu? Vysvetlím.

Je dobre, že česká snemovňa schválila „Lex Babiš“? Alebo je už z princípu zle, ak zákon obmedzí jednu osobu, pokiaľ ide o vlastníctvo médií a o zákazky?

Českí filmári nakrútili film o mužovi, ktorý stále nenašiel svoj pokoj. Azda pre jeho nejasnú smrť. Lenže aj jeho život bol zaujímavý. Jan Masaryk.

Vo Francúzsku existuje obrovské množstvo jedál, ktorým udáva tón víno. Hojne sa ním podlieva, maceruje a nakoniec sa k jedlu popíja. Rovnako je to aj v našich zemepisných šírkach. No k vínu sa prikmotril aj iný nápoj. V monarchii si svoje začalo diktovať pivo.

Erik Baláž, znalec lesov, ochranár a vynikajúci filmár je presvedčený o tom, že lykožrút je v podstate akýmsi lekárom lesa, ktorého sa netreba báť.

Niet nad vybranú spoločnosť. Toto panoptikum si história zapamätá ako Husajnov zoznam. Som rád, že vysoký komisár OSN to povedal jasne a naplno.

Tvrdoš, bučák, penc, pelzman, pencurák, ale aj kozák, kozar, dokonca zapach či bukovec. Tak sa hovorí tomu šialenému pokladu, ktorý sa do lesa vyberajú za svitania hľadať celé rodiny. Iní mu hovoria hríb, grib, pravák, smrekáč či dubák.