Rodičia, ktorých dieťa obľubuje videohry, to určite poznajú. Dieťa je natoľko pohrúžené do hry, že keď s virutálnym autom ide do zákruty, nakláňa celé telo. Na prvý pohľad absurdné. V skutočnosti je to len jeden z desiatok podvedomých návykov, ktoré v nás vybudovali moderné technológie.

Na konci júla 2011 nás v Riu de Janeiro žrebovali do kvalifikácie MS 2014 z druhého európskeho koša na samom konci programu. V osudí boli už len tri loptičky: Slovensko, Ukrajina a Francúzsko. Do skupiny G ku Grécku sme boli vyžrebovaní my. Vyhli sme sa tým skupine s Anglickom a so Španielskom.

Rapper Branislav Kováč, alias Vec, nedávno získal dve ceny na Radio Radio_Head Awards. Albumom roka 2012 sa stalo jeho CD Stereo Farbo Slepo, ktoré si prvýkrát vydával sám. Vraj je zdravé pridať si k tvorbe aj troška administratívnej práce a biznisu.

Profesor Fedor Malík, enológ a vinár, má za sebou 160 degustácií v 40 krajinách sveta. Za svoj život dorobil vlastnými rukami vagóny vína, napísal mnoho kníh o ňom, píše fejtóny a rád sa hrá. So slovami aj s vínom.

Média potřebují senzaci, musí nejen informovat a analyzovat, ale také bavit. A tak se na sjezd sociálních demokratů sjeli novináři se slastným očekáváním, jak se zachová nový prezident, téměř otec zakladatel.

Fínska jeseň, najfarebnejšie ročné obdobie, sa nazýva „ruska“. Vonia po jablkách, je šuchotavá ako opadané lístie, krehká ako slimačie ulity na mokrých chodníkoch. Studené noci, sychravé rána, slnečné popoludnia, hra farieb a svetla. Zo žltého napadaného lístia vytŕčajú vyschnuté dubáky. Tu ich volajú „chutné hríby“. Podľa toho, na akom podklade rastú, dostávajú ešte prívlastok hríb sosnový, smrekový, brezový. Duby tu nerastú, takže o dubákoch Fíni nechyrujú.

Američania vidia jednotlivé kusy geopolitickej reality izolovane, ako hotely v hre Monopoly, zatiaľ čo Rusi sa pozerajú na interakciu všetkých svojich sfér vplyvu na planéte.

Poměrně razantní volební vítězství německé kancléřky Angely Merkelové bude jednou možná po rozpadu eurozóny považovat budoucí historik za tragický milník na cestě ke zkáze.

„Oh my God!” americky si povzdychla Serrana, keď som jej prezradil, že som v New Yorku prvýkrát. A politicky pomerne nekorektne pokračovala: „To musí byť zvláštne, prísť do New Yorku prvýkrát v tvojom veku.” Serrana má (odhadujem) 25 rokov, pochádza z New Mexika, no má tu babku, a preto sem od detstva chodí každé leto. Serrana je „Venue Director” na FringeNYC, najväčšom divadelnom festivale v Severnej Amerike. Má na starosti Kraine Theater, teda scénu, na ktorej hrá svoje festivalové predstavenia Divadlo Stoka.

Sezóna vrcholí. Namiesto bohapustého vylihovania na slnku však skoro každý človek, odrastený v socializme, už myslí na to, čo odpovie pani Zime, keď sa ho spýta, ako naložil s letom. Takže všetci zavárame ako pominutí.