Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hra na plač

.marcel Merčiak .časopis .šport

Na konci júla 2011 nás v Riu de Janeiro žrebovali do kvalifikácie MS 2014 z druhého európskeho koša na samom konci programu. V osudí boli už len tri loptičky: Slovensko, Ukrajina a Francúzsko. Do skupiny G ku Grécku sme boli vyžrebovaní my. Vyhli sme sa tým skupine s Anglickom a so Španielskom.

Po polčase kvalifikácie sa zdá, že to bolo naše jediné víťazstvo. Reč čísel je krutá: z 5 zápasov kvalifikácie sme stratili 7 bodov, a to sme hrali vonku iba raz. Tréneri nasadili 23 hráčov, len traja z nich skórovali. Tandem Griga – Hipp má z 12 zápasov na konte len tri víťazstvá a až šesť prehier. Prehrali sme s Gréckom, nezdolali sme Litvu. V postupovej hre o EURO 2012 sme boli do predposledného zápasu (po prvý raz v histórii našich snažení preniknúť na ME), ale po 4. mieste za Ruskom, Írskom a Arménskom sa z najvyšších futbalových miest ozývalo, že to bola kvalifikácia neúspešná. Ak meriame rovnakým metrom, táto kvalifikácia má zhodné kontúry. Isteže, teoreticky nie je nič stratené. Na papieri si ľahko vypočítame, že ak získame v zvyšných piatich zápasoch 15 bodov, skončíme na 1. mieste. Uverí však ešte niekto, najmä po domácej remíze s Litvou a pri pohľade na formu Bosny a Hercegoviny, takejto predstave?
 
.suchoty
Inzerát na útočníka či útočníkov národného tímu platí stále. Stanislav Šesták, ktorého 6 gólov bolo jedným zo základných kameňov úspechu v bojoch o Južnú Afriku 2010, je na čakacej listine. Už rok – v tejto kvalifikácii ešte šancu nedostal. Maličkú, na niekoľko minút ako striedajúci hráč, mal Filip Hološko, ktorý poldruha roka čakal na miesto v základnej zostave reprezentácie (zahral si v nej v priateľskom súboji so Švédskom). Plzenskí útočníci Marek Bakoš a Michal Ďuriš v reprezentácii neskórovali, Bakoš je ďaleko od formy zo sezóny 2011/12, Ďuriš nikdy, ani na klubovej úrovni, strelcom nebol. A tak jediným útočníkom, ktorý dal v bojoch o Brazíliu 2014 gól (proti Lichtenštajnsku a Litve), je Martin Jakubko. Spoločne s Marekom Saparom sa vrátili na jeseň do reprezentácie po dvoch rokoch a z poltucta našich kvalifikačných gólov dali 5. Hráči, s ktorými sa už viac-menej nerátalo...
Dlhodobo počúvame od fanúšikov náreky, že hráme len na jedného útočníka. Pri rozostavení 4-2-3-1, ktoré používa drvivá väčšina reprezentácií na všetkých kontinentoch, to nie je pravda. Španieli získali vlani titul majstra Európy s tzv. „false nueve“, bez stredného útočníka, bez typickej deviatky, rozostavenie prepísali na 4 – 6 – 0 a vari pri tom neútočia? Systém 4-2-3-1 je veľmi flexibilný, vytvárajúci dostatočný počet hráčov na rozvíjanie útokov po zisku lopty, ako aj dostatočný počet na okamžité prepínanie do obrannej fázy po jej strate. Samozrejme, za všetkými podobnými číselnými vyjadreniami sa skrýva obsah, ktorý v hernom poňatí determinuje dynamická technika a presnosť prihrávok. Nie sme Španielsko, nemôžeme si dovoliť 70-percentné držanie lopty. Ale nie sme ani suterénový tím, ktorý by mal odohrať hororové prvé polčasy ako v Česku a Belgicku bez toho, aby za 45 minút vystrelil na súperovu bránu!
Koncovka nás pochovala v kvalifikácii ME 2012. Strelili sme v nej chudobných 7 gólov. A trápenie sa neskončilo. Bez gólov niet bodov, ani šance čokoľvek uhrať. Bosna a Hercegovina má v útoku Edina Džeka (Manchester City) s Vedadom Ibiševičom (Stuttgart) a pod nimi Zvjezdana Misimoviča s Miralemom Pjaničom. Všetci účastníci našej skupiny vedeli pred začiatkom kvalifikácie, že toto je kvarteto bosnianskej ofenzívy. A líderstvo potvrdzuje excelentne: v 5 zápasoch strelila všetkých 18 gólov (Džeko 7, Ibiševič 5, Misimovič 4, Pjanič 2)!
Prepočty a štatistiky neklamú. Ak zoberieme do úvahy počet striel z kvalifikácií MS 2010 a 2014, vychádza nám, že proti Grécku sme mali viac pokusov (aj na bránu) ako v apríli 2009 proti Česku; proti Lotyšsku sme mali viac striel ako v septembri 2008 proti Severnému Írsku (vtedajší súper zo 4. koša); proti Litve sme mali viac striel ako proti Slovinsku (to bol vtedy súper z 5. koša) a predsa sme nedali toľko gólov ako predtým. Tu sa už nedá hovoriť len o smole, na vrcholnej úrovni viac ako inde platí wengerovské „vieš alebo nevieš“. Naša koncovka sa, bohužiaľ, začína stávať známkou nekvality.
 
.hamšík
Fenomén futbalových debát na Slovensku: Akým hráčom je Hamšík? Prečo nehrá za reprezentáciu tak ako v Neapole? Odpovede sú jasné: Marek Hamšík je výborný futbalista, ale kvalita neapolského orchestra prevyšuje náš národný tím. Preto je v Neapole nosnejším hráčom ako doma. Navyše, v tejto kvalifikácii bol na poste „playmakera“ uprednostnený Marek Sapara. Hamšík hrá opäť na inom mieste ako pod Vezuvom, nevyužívame teda jeho pravý potenciál. Napriek tomu nám mohol vytrhnúť tŕň z päty. Proti Grécku zahodil štyri čisté šance, proti Litve ďalšiu. Otec Richard mu po ďalšej neľútostnej kritike fanúšikov navrhol, aby sa reprezentácie vzdal. Marek o tom nechce ani počuť. Smerom dopredu je naším najlepším hráčom, na vlastnú škodu však nie je rodeným lídrom, nebol ním ani v časoch s reprezentačnou kapitánskou páskou. Aj jeho vídame v zápasoch so zvesenou hlavou, čo k prejavu hráča s vyše 60 medzištátnymi zápasmi jednoducho neprináleží. Mužstvo potrebuje lídrov v každej formácii, my ich stále iba hľadáme. Nemáme kostru, na ktorú by sa nabaľovali ďalší hráči. Jeden Škrtel a jeden Hamšík stačiť nemôžu.
Doktrína Fabia Capella hlása: „Útok vám prinesie víťazstvá, ale len obrana vám vyhrá tituly.“ Súčasnú neutešenú situáciu národného tímu odvodzujeme od nízkej efektivity streľby, ale pozor: z posledných 24 zápasov sme si udržali čisté konto len 4-krát (dvakrát s Andorrou, s Lichtenštajnskom a v „béčkovom“ súboji so Švédskom). Galis aj Weiss, ktorí mali s reprezentáciou najlepšie výsledky, budovali mužstvo odzadu, inej cesty pre nás niet. Reprezentácia nie je úrovňou ofenzívnych festivalov, je to neúprosná úroveň výsledkov. Jedna kvalifikačná prehra všetko otočí, jeden gól môže znamenať viac ako tri body. Naši sa už naučili a vidieť to na nich, že bojovať sa musí až do konca. Ale na ten jeden čarovný moment, ktorý vráti ducha z Prahy, Belfastu, Chorzowa, Johannesburgu či Moskvy, čakáme už dva roky!
 
Autor je športový komentátor RTVS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite