Situácia na Slovensku v súvislosti s novým koronavírusom je vážna. Krajina má každý deň rekordné prírastky počtu infikovaných, hospitalizovaných a pacientov v kritickom stave a ide českou cestou.

Igor Matovič asi ani nemá troch bratov, ani nie je vojna a ani ho nikto nemusí ísť hľadať, tak ako John Miller z americkej armády hľadal vojaka Ryana na bojiskách 2. svetovej vojny.

Ako dlho bude Slovensko znehybnené? Čo sa stane, ak to nepomôže? Ako sa dá žiť bez vzťahov, dotykov, kultúry a športu? Kedy sa obmedzenia skončia?

Rúška sú nezmysel a nepomáhajú. Ide o útlak a kradnutie slobody. Takéto výhrady znejú z konšpiračnej scény a od „odmietačov“ nosenia rúšok. Naozaj je to tak? Čo hovoria vedecké poznatky o ochrannej funkcii kúska látky prekrytej cez tvár?

Čaká nás plošné testovanie a mali by sa ho zúčastniť všetci občania Slovenska. A čo cudzinci, ktorí tu trvalo žijú a pracujú? Oni nie? Nie je ich tu málo. Má vôbec celoplošné testovanie zmysel?

Bez toho, aby ste spoznali uvažovanie tých, ktorých najmenej počúvajú, nemôžete spoznať spoločnosť. Tak by sa dala zhrnúť kniha Claire Messudovej Žena z horného poschodia. A niekedy nemusíte ani počúvať, čo hovoria. Stačí pozorovať, ako žijú. Slušne, úslužne a s utajeným hnevom.

Argumenty za to, aby sme v nedeľu zákonom zatvorili množstvo pracovísk, idú zväčša po dvoch líniách: jedna je kultúrna, respektíve náboženská, druhá je sociálna. Ani jedna však nefunguje.

Do karantény už nebudú musieť ísť osoby pracujúce v oblasti zdravotníctva, opatrovateľstva, vedecko-výskumní pracovníci, pedagogickí zamestnanci alebo sezónni pracovníci v poľnohospodárskom či potravinárskom odvetví.

Až 8000 rodín je na hranici chudoby a hrozí im strata strechy nad hlavou. Navyše, dôsledky pandémie koronavírusu tento stav značne prehlbujú. Odborníci upozorňujú, že tento stav môže mať na chudobné rodiny katastrofálny dopad.

Prekonávanie obdobia počas trvania pandémie nebolo pre nikoho jednoduché. Vieme, že najmä pre starších ľudí, našich rodičov, znamenal tento čas plný zákazov stretávania veľký šok. Predsa len, ak sme boli zvyknutí ísť na čo i len spoločný obed, či prechádzku, zrazu to nebolo možné.