Dve sparťanské legendy nepozdvihli Slovan, zostala po nich chabá práca a veľa otáznikov. František Straka bol trénerom belasých necelé štyri mesiace, Jozef Chovanec necelý polrok.

Martin Rajniš je jedna z najvýraznejších osobností českej architektonickej scény. Posledných dvadsať rokov sa hlási k anarchizmu a vyznáva „prirodzenú architektúru“. Jeho názory sú veľmi vyhranené a mnohých poburujú. No stále je to legenda architektúry. Minulý rok získal v Paríži prestížne ocenenie nadácie Locus za výnimočný prínos k svetovej architektúre.

Prepáčte mi tú naivitu – ako človek, ktorý celý život narába so slovami, som si myslel, že ak sa názov nejakej spoločnosti končí na -stav, tak tá spoločnosť niečo stavia. A aby to niečo postavila, zamestnáva desiatky, stovky kopáčov, bagristov, betonárov, lešenárov, murárov, montérov, žeriavnikov, skrátka stavebných robotníkov. V prípade Váhostavu som sa zmýlil. To bodré heslo Váhostav neváha, stavia, s ktorým spoločnosť napochodovala na stavenisko nášho prvotnopospolného kapitalizmu, znie dnes trochu inak, zato pravdivo: Váhostav nestavia, stavajú preň a zaň iní a Váhostav ich akurát privádza na mizinu. Na Slovensku sa tomu hovorí ozdravenie firmy.

Chcel byť najlepším bubeníkom na svete, skoro prišiel o svoj život. Taký je príbeh mladého džezmena v americkom filme Whiplash, ktorý chcel despotickému učiteľovi dokázať, že na to má. No ako je to v skutočnosti. Čo všetko musí obetovať bubeník svojmu nástroju?    

Minulý piatok to boli dva roky, čo bol Jorge Mario Bergoglio zvolený za pápeža Františka. Podarilo sa mu nanovo oživiť pápežský úrad, ani nie tak magistériom, ako vlastným príkladom. Jeho dosah na ľudí, ktorí prepadli cez trhliny postmoderného života, sa dotkol tých, ktorým sa darí, aj skeptikov a zranených. Podarilo sa mu predstaviť sviežu tvár katolicizmu a otvoriť nové možnosti pre misiu cirkvi. František je po celom svete v médiách, a keď sa hovorí o pápežovi, hovorí sa aj o cirkvi a evanjeliu.

Milí priatelia, jednou z najnezmyselnejších vecí na svete sú nákupy. Nesmelo dodávam, že teda asi iba pre mňa. Lebo život a svet sa neustále točí okolo „biznisu“, okolo predaja a nákupu. Vklady, zisky, straty, výnosy, percentá a rabaty. Človek z tohto kolotoča vystúpiť nemôže, ale môže mu to celé poriadne liezť na nervy. Mne to aj lezie. Čo mi už chcel kdekto predať volovín. Cez telefón mi ponúkali bambusové ponožky so striebornou špičkou. Chceli mi odsať tuk, nafúknuť pery, vylepšiť prsia, zmerať cievy aj cholesterol. Predajcov týchto obskúrností som odmietol, no hrýzlo ma svedomie.

„Dnes v noci nám to jaksi nešlo, / a tak mi Anča vraví k ránu: / „Počúvaj, tatko, miesto sexu / založme radšej novú stranu. Stranu má Jožo, Paľo, Béla, / či sme my horší ako oni? / Ty budeš výkonný podpredseda, /aj keď si zväčša nevýkonný. // O strana mia! / Únia, Aliancia... / Každý tú svoju vzýva. / Volič sa díva a zíva. / Ó, ako chutí / moc vo vlastnom hnutí! / Tomu sa na Slovensku / hovorí alternatíva.“

Je to ukážkovo absurdný, no pritom rukolapný dôkaz toho, v akom štáte dvadsať rokov žijeme. Prezidentovo dnešné odôvodnenie nevymenovania Čenteša a založenie SR 1. 1. 1993 má spoločné gény. Je to pohŕdanie zákonmi, občanmi, ba dokonca ľudskými životmi.

Pre Rómov príliš biela svojím správaním, pre bielych zase príliš čierna farbou svojej pokožky. Takto nejako by sa dalo jednou vetou vyjadriť životné rozpoloženie Janette Maziniovej, ako o ňom píše vo svojej autobiografickej knihe Cigánka.