Keďže v Česku si zachovali prvý septembrový deň ako začiatok školského roka, verejnoprávna česká Dvojka užitočne priniesla v ten deň v hlavnom vysielacom čase čerstvý dokument o škole. Časozbernou metódou ho nakrútila režisérka Ljuba Václavová a nešlo o nič viac ako zdokumentovanie života jednej obyčajnej školy kdesi v Poběžovicích.

Islandská hudba je natoľko zaujímavá, že hneď po rybách označujú mnohí za druhý najvýznamnejší exportný artikel krajiny umenie Björk a Sigur Rós. Ako prišlo k tomu, že tristotisícový národ je natoľko kultúrne uvedomelý? Hudba ostrova sa pokúsi odpovedať.

Dňa 10. novembra 2011 zomrel Ivan Martin Jirous, zvaný Magor. Veľký básnik, múdry a slobodný človek. Československý underground prišiel o svojho otca.

Essen je typické priemyselné mesto v Porúrí, jedno z najväčších miest Nemecka. Na pár dní v roku sa pravidelne mení na centrum sveta – pre pár miliónov ľudí, ktorí objavili spoločenské hry. Každoročne sa 150-tisíc z nich v Essene stretne.

Posmech médií smerom k OKS, z ktorej odišli dvaja ľudia, nie je až taký zaujímavý, ako tí dvaja ľudia a ich rozhodnutie. O to viac, že oboch považujem za svojich priateľov.

Niekedy sa nechávame uchvátiť rôznymi kulinárskymi vychytávkami a drahými delikatesami. Tie chuťovo najzaujímavejšie suroviny však bývajú často veľmi nenápadné a považujeme ich za banálnu súčasť nášho jedálnička. Ako napríklad kapusta.

Neuveriteľné zmätky, ktoré od vyslovenia nedôvery počas celej schôdze až po piatkové finále panovali na politickej scéne, sú samy osebe svedectvom, akou kolosálnou nezodpovednosťou bolo zvrhnutie vlády. Aj keď kľúčové argumenty, že náklady tejto havárie rozumu vyjdú krajinu draho, ešte len prídu, tých desať dní chaosu, ktoré sme so šťastím prežili, sú mementom.

Emil, nemáš pocit, že keď si takto dopisujeme (vlastne to ani nie je dopisovanie, lebo ti píšem len ja a ty mi neodpovedáš) že keď takto komunikujeme, že sme vlastne v aute? Teda nie v aute, ale v aute, teda v tom, čomu sa vo futbale hovorí postavenie mimo hry. Lebo dopisovanie, či už normálne, alebo takéto jednostranné dávno vyšlo z módy.

Naša budúcnosť závisí od vzdelanosti našich detí. Akosi tušíme, že vzdelávanie je prioritou každej rozumnej spoločnosti. Napriek tomu u nás nefunguje. Ako žiak som absolvoval množstvo neúspešných školských reforiem a môj vnútorný odpor k režimu vyplýval v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch v prvom rade z negatívnej rodičovskej skúsenosti so znormalizovanou školou.

Zabývat se hloupostmi je jistě hloupost. Když ale hloupost pronášejí lidé inteligentní a dokonce relativně vzdělaní, tak to má pravděpodobně, pokud se nezbláznili, nějakou hlubší společenskou příčinu, která stojí za úvahu. Často jde ovšem jen o slovesný výron, podebraný emocí, tak jako ten, na nějž jsem několikrát v souvislosti s eurokrizí nedávno narazil.