Pred dvoma dňami som zachytila v správach, že mestská časť Petržalka pripravuje rekonštrukciu Sadu Janka Kráľa. V rámci nej majú byť vymenené povrchy chodníkov, lavičky a koše.

Cez vianočne sviatky som sa konečne dostal ku knihám, ktoré som kupoval a hromadil počas roka a nemal čas si ich prečítať. Jedna z nich ma mimoriadne potešila a spríjemnila oddych cez Vianoce.

Nefungujúci systém, apatické sestričky, mizantropickí lekári. Už sa o tom popísalo veľa, ale keď sa to človeka dotkne osobne a ešte k tomu na Vianoce, zostávajú iba lamentácie...

Medzi vianočné absurdity patrí návšteva kamaráta vo väznici, v tomto prípade v Hrnčiarovciach nad Parnou (dúfam, že som si ten názov zapamätal dobre). „Prajem pekné sviatky,“ zaželal som na Štefana o pol deviatej uniformovanému mužovi pri vchode. „Aj vám,“ usmial sa. A keď skontroloval moje meno na zozname dnes pozvaných hostí, pustil ma dnu. Milo ma prekvapil aj fakt, že o tri hodiny ma pustil aj von.

Pýta sa ma môj syn pri štedrovečernom stole, či som ako decko tiež jedávala vianočné oblátky. Po krátkej úvahe odhadnem, že áno, ale trochu iné. „Na tých kupovaných nebol kríž, vieš?“ pokúšam sa vysvetliť rozdiel.

Záruka pokoja a stability si ani dva mesiace po prezidentských voľbách nedá pokoj. Nielenže sa na nás stále pozerá z tých istých bilbordov, ale ešte sa nám aj prihovára, aby sme išli voliť ešte aj zajtra.

Vo včerajšej Lampe sa Tóno Popovič s Antonom Šulíkom bavili o tom, či je november po dvadsiatich rokoch rozčarovaním alebo výsledkom celkom prirodzeného vývoja v posttotalitnej krajine.

Ako matka školopovinného dieťaťa som fascinovaná tým, ako málo sa naše deti učia a ako často odpadá normálne vyučovanie. Nemyslím tým teraz dva mesiace prázdnin, tie si naše deti zaslúžia a rodičia tie voľné týždne už nejako zvládnu (lebo nie každý rodič je nezamestnaný alebo s dvojmesačnou dovolenkou, a nie každé dieťa môže tráviť prázdniny u starých rodičov).

„Milý Jiří“, zaskočil nás náš premiér v liste tónom, na aký od neho nie sme zvyknutí.

Jednotky regulárnej ruskej armády v mnohom predurčili úspechy separatistov na východe Ukrajiny. No nezanedbateľnú úlohu v ozbrojených silách Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky zohrali aj posily z radov takzvaných „dobrovoľníkov“, ktorí neustále prichádzali z Ruska do pásma ozbrojeného konfliktu.